Moja najťažšia sezóna

Po skončení minulej sezóny v Aachen s medailou a historickými úspechmi v tomto klube som očakával náročnú a veľmi ťažkú sezónu. Z klubu za lepšímim podmienkami odišli dve kľúčové hráčky na poste nahrávačky a prvej smečiarky a zohnať náhradu na ich úrovni bolo v zásade nemožné. Zložili sme nové družstvo s inou mentlitou ako naposledy a v rámci našich možností. Čo sa dalo predpokladať, boli očakávania fanúšikov a sponzorov či médií a okolia ti v Nemecku z tejto sezóny. Každý očakával podobné pocity a zážitky a hlavne aj výsledky. Môžem povedať a že po výbornej príprave sme asi ťažko mohli predpokladať, že prehráme všetkych 5 zápasov v rade na úvod sezóny a situácia, prežívanie či celková klíma bola veľmi náročná. Čo je výhodou tohto družstva, nespanikárili sme, ale tvrdo pracovali. Trénovali, analyzovali a rozprávali. Hľadali cestu ako z toho von. Trpezlivosťou všetkých sme potom tvrdo vybojovali niekoľko dôležitých nutných výhier a z dolných priečok sme sa začali posúvať vyššie a vyššie. Vzhľadom na systém v Nemecku bol cieľ byť v prvej šestke pre mňa ako trénera už len teóriou a reálne sme počítali s tým, že budeme niekde medzi 7 – 10 miestom a budeme bojovať o každý bod a snahu o záchranu čo najskôr a pototm pred play offové stretnutia /7-10, 8-9/ Bolo evidentné, že družstvo sa zlepšuje a výsledky pomaly prídu, aj ked to boli veľmi náročné a psychicky vypäté zápasy s množstvom ťažkých stavov. Ale od prvých výhier sme smerovali k lepšiemu postaveniu. V mesiaci november a december som cítil, že toto je aj pre mňa ako trénera najnáročnejšie obdobie trénerskej práce a to aj v cudzine. Prišli ale dva zápasy, ktoré ukázali že naša práca a trpezlivosť priniesie výsledky. Vyhrali sme 1/4 pohára v Hamburgu /3:1/ a v tom istom týždni aj ligu v Hamburgu /3:1/ a tam sa podľa mňa družstvo ukludnilo a všetci cítili, že sezónu môžeme ustáť. Žreb pohára nám určil obhajcu pohára v domácom semifinále Vilsbiburg /hralo sa 27.12./, až pred týmto zápasom som pochopil čo pre nemecký volejbal znamená možnosť hrať Finále pohára a aké je to prestížne. V ten deň sme mali opäť vypredanú halu, úžasných ľudí a to pozitívne napätie a emócie v ten deň nám ukázali cestu. V najlepšom výkone sezóny sme vyhrali 3:0 a postúpili do historického finále pohára. neuveriteľné, ľudia plakali….....pre toto sa oplatí trénerská práca. od toho dňa sme začali hrať volejbal asi na hranici našich možností a v najnáročnejšom mesiaci /9 zápasov/ sme získali toľko bodov, že po poslednom domácom zápase so Stuttgartom sme mali isté najhoršie 7. miesto a 31 bodov, čo by som úprimne tento rok nepredpokladal. Chcalabohu a našej práci sa to podarilo. A na záver sme mali aj šťastie o ktoré sme sa bili dlho a bolestivo. Hrali sme v sobotu posledný zápas doma a prehrali sme 1:3 s favoritom tejto sezóny. Čo je ale podstatné hrali sme jeden z najlepších zápasov a bojovali sme o vížazstvo. Preto všetci cítime, že aj naša šanca vo finále pohára je reálna nielen teortetická. To bol cieľ. Ľudia v hale po zápase spievali a ďakovali za to čo sme im v tom zápase predviedli a aká bola sezóna náročná a nakoniec úspešná. Cestuje s nami v nedeľu okolo 1200 fanúšikov na finále pohára a môžem len potvrdiť, že to čo sa tu deje a čo to znamená pre všetkých v Aachene je neopísaťeľné. Prinesiem Vám potom aktuálne pocity a to čo všetko sme zažili šporotvo aj emocionálne. No a potom už príde play off proti Schwerinu /v minulom roku sme ho ako veľkého favorita vyradili/ ale tento rok je ich sila ešte vyššia a budeme sa snažiť tieto zápasy odohrať dôstoje a bojovať na hranici našich možností. všetko je už teraz nad plán a klub je spokojný. Skončili sme na 6. mieste. A máme pokoj a kľud na 1/4 finále….........

Marek Rojko | 23.2.2015 @ 11:58