Horúce
správy
 

Náš stav po "korone"

Kam spejeme po korone…......
Rád by som prezentoval po dlhšom čase sumárny pohľad na obdobie „corony“, ktoré nás zasiahlo všetkých z rôznych strán a s rôznymi ranami. Chcel by som rozdeliť pohľad na niekoľko kapitol a na záver vyjadriť pohľad do perspektívy pre náš všetkých.
Začiatkom marca sme sa všetci stiahli do svojich domovov a snažili sa prispôsobiť svoje životy realite. Mnohí z nás sme sa venovali rodinám, riešeniu svojich každodenných starostí a radostí a uvažovali nad plánmi a realitou. Mnoho ľudí začalo vážne riešiť svoje existenčné problémy a šport šiel bokom. Zbierali sa pocity, dojmy, nálady, námety či riešenia. Šport sa presunul do izieb, na záhrady, do lesov a na polia. Tvrdá realita.
Komunikácia, legislatíva, mládež
Bolo veľmi zložité nájsť súbežnú formu pôsobenia v športe spolu s veľkými obmedzeniami, ktoré sme mali v každodennom živote. Na SVF sme tiež hľadali formy práce a náhradu činnosti, tak sme presunuli prácu športového úseku na online internetový svet. Formou video porád a konzultácií sme začali prehodnocovať všetko dobré a zlé, čo nám pohľad do minulosti ukázal. S kolegami na športovom úseku sme sa po dlhých úvahách zamysleli a pripravili niekoľko krokov, ktoré by mohli posunúť v prvom rade legislatívu pre naše hnutie. Po analýze možností a krokov, sme oslovili aj odborný orgán RM SVF a v komunikácii s členmi, ktorí sú zo všetkých častí SR sme pripravili postupnou komunikáciou aj proces úprav a zmien. Mali sme niekoľko video konferencií s trénermi v jednotlivých regiónoch a dovolím si skonštatovať, že na tento druh práce v našom športe bola „korona“ dobrá. Priebeh tohto procesu nám potvrdil, že trénerov, klubov sa treba pýtať, vysvetľovať, zdôvodňovať, argumentovať a vtedy nájdeme spoločné riešenia. Vďaka za to kolegovia, tréneri, kluby, funkcionári, ktorí ste v tomto období pochopili súvislosti a významne prispeli k niektorým dôležitým úpravám pre reálnu prax v našom mládežníckom hnutí. Závery pevne verím, schváli SR SVF, či niektoré aj Konferencia SVF.
Popri tomto období sme pozorne sledovali výstupy krízových štábov, vlády či ministerstiev a formulovali postupy pre našich hráčov v cudzine, ktorí sa mnohí snažili prísť domov. Neexistoval manuál, len hodiny telefonovania a hľadania riešení. Niektorí ostali radšej v tých krajinách a neriskovali a niektorých sa nám podarilo zdarne dostať k svojim rodinám. Chcel by som sa poďakovať úradom, ale nemôžem. Pretože to na poďakovanie nebolo. Podstatná vďaka patrí hráčom za ich trpezlivosť a súčinnosť. Robili sme čo sa dalo. V rámci procesu okolo reprezentácií musím podotknúť, že prvé informácie sme z CEV dostali 24.4.2020, čo považujem ja osobne za strašne neskoro a všetky procesy v našom hnutí to ovplyvnilo viac ako si mnohí vedia predstaviť. Naše kluby, začali svoj boj o prežitie a tým pádom aj o našu spoločnú existenciu.
V posledných dňoch mesiaca apríl, sa spustila mailová a telefonická komunikácia majiteľov, manažérov či prezidentov klubov našej Extraligy mužov aj žien. Na dennej báze prebiehala tvrdá a oprávnená snaha o riešenie zo strany SVF. Musím priznať, že v rámci týchto procesov sa pekne ukázali charaktery a povahy, ktoré v danom krízovom čase definovali postoje a spôsoby. Prišlo v niektorých prípadoch až k vážnemu neférovému tlaku. A je úplne jedno, či kto je prezident, či člen SR SVF, alebo iný funkcionár v procese. Situácia nebola normálna a vyžadovala si nadčasové a manažérske prístupy. Nie amatérske a detské. To sa ale žiaľ dialo. V rámci nápadov na riešenia sme na športovom úseku pripravovali proces pomoci. Jeden deň sme si sadli k číslam, možnostiam a realite. Narazili sme na legislatívne prekážky a práve o nich viacerí funkcionári nechceli ani počuť. To je ten moment, ktorý mňa osobne veľmi sklamal, ale s odstupom času mu rozumiem, aj keď v tých dňoch to priznávam bolo mimo naše chápanie. Som človek, ktorý vyšiel z volejbalu, z haly, z pozície klubovej doma aj v zahraničí a na úrovni reprezentácie, myslím si, že mám vedomosť, poznanie na to, aby som mohol posudzovať procesy. Mnohé kluby po rôznych skreslených informáciách, ktoré neboli overené, ale len populistické a zvrátené a neférové z rôznych strán sa rozhodli, že SVF sa má postarať o ich dlhy a problémy, ktoré pri viacerých mali niekoľko mesiacov a rokov staré trvania. „korona“ mala ich problémy vyriešiť. Postoje k riešeniam v mesiaci apríl a máj speli len ku konfliktom a nezhodám.
S týmito pocitmi a faktami sme narábali pri príprave našich riešení. Rozhodli sme sa pomoc nazavť „covid“ pomoc a pokúsiť sa pripraviť férové celoplošné riešenie pre všetkých a celé hnutie. Navštívil som MŠ SR a predstavil pomoc, v zásade sme dostali zelenú s pripomienkou, nedávajte peniaze tam, kde sa stratia na dlhy hráčom a podobne….....Tam pomoc cieliť nemala. Kluby EX mali dostať cez zdroje SVF podporu na marketing v súťažiach, odmeny za SP, odmeny za umiestnenie v EXM a EXŽ. Celkovo suma 78 000. V čase marec, apríl a máj sa zastavili akékoľvek toky sponzorských či privátnych peňazí. Preto sme našli spôsob a to cez príspevky z dotačných zdrojov z kapitoly mládež a reprezentácia. Pokiaľ si všetci uvedomia čo to v praxi znamená, budú všetci SVF priať aby mala čo najviac zdrojov, pretože sú to zdroje a možnosti nás všetkých. Teda volejbalu.
V rámci toho sa stala aj jedna anomália a s ňou nikdy nebudem súhlasiť. Predpokladané odmeny za umiestnenie v EXM a EXŽ sme na športovom úseku pripravili ako solidaritu, teda všetky potencionálne odmeny by sme rozdelili pre všetky EX kluby mimo COP TN rovnako pre všetkých. Takýto model sme predstavili a dali schváliť SR SVF. Prešla s podporou všetkých. Argument bol, že sa súťaž dohrala a nemôže dostať 1., 2. 3. po zrušenej lige odmenu ako keby vyhral play off. To jednoducho neexistuje. Tu prišiel moment obrovského tlaku niektorých funkcionárov a manažérov klubov na vyplatenie odmien podľa umiestnenia, ktoré bolo od stola uzatvorené. Len tí ľudia, ktorí tento model chceli a nakoniec presadili vedia čo tým sledovali. Športový úsek, ktorý tvoril celú pomoc, s tým nesúhlasil a nesúhlasí a do dnes nie som s tým ja osobne vyrovnaný. Vyplatili sme odmeny pre kluby za umiestnenie, ako keby sme mali majstrov a medailistov. No nemali sme….....V peniazoch ale mali. Zvrátené. Všetky peniaze v uvedenej výške boli uhradené v mesiaci máj 2020.
Naša príprava balíka pomoci pokračovala a v priebehu začiatku mesiaca jún a keby si niekto myslel, že to bolo ľahké a jednoduché, môžem ho ubezpečiť, že vôbec. Všetky faktory boli ovplyvnené tým, ktorý klub je zaradený do podpory aj bez tejto pomoci, ktorý kluby má koľko družstiev a či sú regionálne, celoslovenské a ako môžeme premeniť našu pomoc na reálne čísla. Strávili sme nad tým hodiny, dni a musím sa priznať aj noci, aby sme dali do rozhodnutie objektivitu a kritériá. Vznikol návrh ktorý už bol predstavený a pripravený k realizácii. Vzali sme potencionálne zdroje z neuskutočnenej ZEL oboch reprezentácií a vložili do našich kritérií. Predstavili sme celý systém a úrovne pomoci a tento návrh SR SVF jednomyseľne podporila. Začal proces, ktorý bol ešte ťažší ako ten prípravný, pretože sme museli všetkým v hnutí vysvetliť kritériá a hlavne formu pomoci. Môžem všetkým potvrdiť, že tento proces pri dlhých telefonátoch, diskusii, vysvetľovaní a cestovania po poradách a stretnutiach mi zobral toľko energie, čo som si úprimne nemyslel. Väčšina klubov hlavne tých väčších ťažko chápala formu a spôsob realizácie a nikto nepočúval podstatnú informáciu a to je, že to bol jediný legálny a možný spôsob. Teda cez vyúčtovania zúčtovateľných nákladov. . Niektoré kluby a ich predstavitelia ešte pred pár dňami spôsobom ktorý je nekorektný napadli cez svoje klubové záujmy delenie pomoci a snažili sa a o zmenu. Možno aj uspejú, ale to len potvrdzuje všetko čo som k týmto procesom písal. Realita teraz prebieha a snáď už všetci, ktorí peniaze dostali a vyúčtovali pochopili spoločný zámer a to je ako pomoc nájsť a nie ako jej zabrániť. Priznávam sa po týchto 3 mesiacoch som si uvedomil, aké starosti a chápanie majú naše kluby či tréneri a celé hnutie. Popri tom sme my rodine stratili otca a následne som si uvedomil, že som prišiel o niekoho, s kým by som sa opäť radil a konzultoval. Aj taký je život a môžem všetkých ubezpečiť, že celý proces a spôsob práce od marca až do dnes mal jeden spoločný menovateľ. Prácu pre hnutie a náš volejbal. Je rozdiel sa na všetky problémy a riešenia pozerať z pozície, ktorú na SVF mám, pretože je nad klubová a zásadne iná ako z pozície jedného klubu. Potrebujeme všetkých a potrebujeme sa spoločne všetci. Taký je stav po „korone“
Námety beach a reštart
Koncom júna mi bývalý člen SR SVF pre plážový volejbal odovzdal všetky jeho rozhodnutia a opustil svoje pozície. Znamenalo to dve možnosti a to je buď sa postaviť a zobrať beach pod športový úsek, alebo ho nechať tak, na osud a život. Vzhľadom na to, že RD dostávali jednu ranu za druhou a mal som zdanlivo čas, tak som sa pokúsil pripraviť nový koncept plážového volejbalu. Rýchlo v priebehu pár dní som zvolal pracovné stretnutie a pripravil koncept. Možno nie ideálny, ale momentálne jediný. Priorit? Mládež, centrá, súťaže, odborné rady, štruktúru a systém. Ale k beachu sa vyjadrímn samostatne. To chce samostatný pohľad. Vznikla séria v plážovom volejbale pre mládež aj pre seniorov. Záver poznáte. Finále v RTVS........
V súvislosti s reštartom a ústupom „coroni“ sme si sadli a prekonzultovali možný reštart šestkového mládežníckeho volejbalu. Sekcia mládeže mala nápad a to spoločné turnaje v lete v auguste pre kluby. Pokúsiť sa dať zdroje na podporu týchto turnajov a vymyslieť formát. Podarilo sa. Máme tu antukový turnaj v Piešťanoch a turnaj na tráve v Prešove. Obe akcie exkluzívne. 250 hráčov a hráčok, spoločné turnaje, radosť pozrieť. Chceli by sme obnoviť tradície. Verím, že sa to podarí. Zámer nebol nahradiť M SR, to nejde. Ale pripraviť turnaje pre kluby a motívy hráčov, hráčok a trénerov a teda naše kluby a dať im impulz. Nie poháre a medaily, ale zážitky, tričká na pamiatku a dali sme do toho opäť dosť finančnej podpory a tí ktorí to pripravili a zorganizovali, klobúk dolu. Fantázia. Popri tom som registroval aj pochvaly aj uznanie, ale aj pripomienky a kritiku. V rôznych formách. Úprimne som bol prekvapený, ale aj to naša slovenská nátura a povaha. Hľadali sme len na tom celom len chyby a zlé veci. Pre mňa nepochopiteľné ale žiaľ realita. Snáď nám to rodičia, tréneri odpustia, že sme chceli pre ich deti niečo čo bolo u nás tradíciou a malo formát, ktorý si dodnes všetci pamätajú.
Volejbal a politika
V časoch marec – jún 2020 som sa prizeral, akým spôsobom prebieha život aj v našej SR SVF, v našom hnutí a medzi ľuďmi. Musím sa priznať, že som smutný a v zásade nahnevaný. Spôsoby komunikácie, prezentácie názorov, snahy ovplyvňovať procesy, tlaky z úzadia cez rôznych ľudí, či formy ma usvedčili, že naše hnutie je napadnuté chorobami a bolesťami, ktoré „corona“ len odhalila a pritvrdila. Toľko energie, ktorú sme museli všetci v našom hnutí dať do reštartu, pomoci a návratu k nášmu milovanému volejbalu, by sme si mali vážiť a zapamätať, oceniť, akceptovať a pokúsiť sa v tom druhom nájsť súlad a pochopenie. SVF sa zachovala čestne a s cieľom pomôcť a bez ohľadu na záujmovú skupinu si naše hnutie zaslúži vzájomnú úctu a rešpekt. Určite z týchto procesov vzniknú problémy, konflikty a mnohé zmenia pohľady a ľudské vzťahy, ale ak majú slúžiť na posun nás všetkých k novým výzvam a riešeniam, chvalabohu za to. Neviem predpokladať ešte všetky dopady, ktoré len v budúcnosti šport a volejbal zasiahnu, ale sme životaschopní a bojovníci, len skúsme nájsť na veciach aj tie dobré veci. Pôsobím na SVF niečo cez 2 roky a poznanie stavu nášho hnutia ma obohatilo, ale aj vystrašilo, pretože proces zmeny myslenia z deštrukcie na zodpovednosť nám ešte potrvá. SVF aj hnutie musí prejsť personálnymi zmenami a úpravou filozofie chápania procesov a postojov a postavenia v ktorom má SVF svoje miesto.
Na budúci týždeň prinesiem pohľady na plážový volejbal, doplnkové voľby do SR SVF a arbitrážny boj o licenciu na EXM /až po skončení procesu/
S úctou Marek Rojko, športový riaditeľ SVF

Marek Rojko | 30.8.2020 @ 11:55