Moja misia v Aachene sa skončila

Začnem najprv mojimi pocitmi. Musím priznať, že v podstate mi odľahlo. Situácia z posledných 3 – 4 týždňov bola veľmi náročná a konštatujem, že som sa stretol so serióznym tlakom v profesionálnom športe a aj so zákulisnými hrami či tlakom agentov, ľudí v úzadí klubu a aj od samotného klubu. Po dvoch najúspešnejších rokoch v histórii Aachenu som sa od obdobia po sezóne apríl – máj stretával iba s informáciami o vážnych finančných problémoch, o nestabilite klubu a o tom či vôbec budeme pokračovať. Od toho času sa začala vlastne cesta ktorej súčasťou je aj môj koniec v klube. Je to len vyústením všetkých súvislostí okolo. Klub nakoniec sezónu začal s jasným stavom – asi 300 000 Euro, čo je obrovská suma pre každý volejbalový klub v Nemecku. Podpísali sa hráčky a začalo sa pracovať. Do klubu prišlo 5 nových hráčok a z toho 3 nové nemky. Teda jedna prišla až v októbry po reprezentačných povinnostiach. Príprava prešla ako každá, s formovaním a zlepšovaním, ladením na sezónu. Začali sme ako nikdy doteraz 6 výhier a postup do 1/4 finále pohára. Po príchode reprezentantky nemecka k družstvu /mnou vybraná kapitánka/ a po mesiaci jej prítomnosti v družstve sa začali ukazovať rozdiely v mentalite a spolupráci v družstve. Pravdepodobne tam niekde začali problémy. Kým sa vyhrávalo bolo všetko ok. Prišli prvé prehry a veľké tlaky v úzadí na mňa, na prípravu a postoje a podobne. Záver bol taký, že sa narušili všetky princípy dobre fungujúce a zavedené prvé 4 mesiace. Od momentu úvodu decembra, družstvo išlo výkonnostne dolu a navonok sa ukázali problémy v komunikácii a tým zasiahli aj športovú formu družstva. /pre mňa prekvapivo rýchlo/ Situácia vyvrcholila v polovici decembra odchodom kapitánky a všetko nasvedčovalo tomu, že sa postupne z týchto problémov dostávame. Ale to som si len myslel. Podľa oficiálnych informácii od vedenia klubu bolo jasné a pripravené prevzatie družstva asistentom už pred 2 týždňami. Aj to svedčí čo je lojalita, čo je kolegialita. Na druhej strane. Som cudzinec, beriem prácu ambicióznym mladým domácim trénerom. Takže asi sa to dalo čakať. /je mi jasné dnes prečo taliani chodia všade aspoň dvaja/ Na druhej strane od októbra začala kampaň na vyrovnanie chýbajúcich peňazí a v celej tejto atmosfére sme 4 x po sebe prehrali a naša prezentácia bola veľmi slabá. Odhalila vnútorné problémy a myslím, si že zastaviť by sa to dalo iba tvrdým a jasným psotojom vedenia klubu voči družstvu. Prebehli dlhé a mnohé porady, s hráčkami, sponzorrmi, vedením a pred vianocami sa rozhodlo pokračovať normálne so mnou a bez kapitánky. No ale dnes je situácia iná včera sme sa dohodli na ukončení zmluvy. Cítil som, že niet cesty späť. Môžem potvrdiť, že to čo som zažil v Aachene a kam sme ho dostali za 2 roky je súčasť histórie, ktorú mi ťažko niektom zoberie. Majú ku mne rešpekt a úctu a zanechal som tu dobrú prácu a výsledky a nielen tie ktoré vidieť. Pomáhal som s mládežou, s budovaním štruktúry a vízií. Čo sa na druhej strane nestalo je, progres klubu ako takého. V Aachene pracuje mnoho ľudí okolo klubu ale sú to dobrovoľníci vo voľnom čase a tí ktorí sú zodpovední nikdy so športom nepracovali a už vôbec nie na tejto úrovni. Rozdiel medzi športovou úrovňou družstva /režim, zabezpečenie, profesionálne vedenie/ a klubovými štruktúrami /systémom riadenia, vedenia, zodpovednosti, kompetentnosti/ bol obrovský. Preto po medaile, finále pohára, vybojovanom európskom pohári som očakával stabilitu, nové námety, budúcnosť a nových sponozorov. To sa žiaľ nestalo. Plány s novou halou skončili ešte len pri maketách projektov, stabilita skončila rýchlo pred touto sezónou stavom – 300 000 Euro a je otázna licencia pre klub na budúcu sezónu. Píšem to preto aby ste mali aj širšie súvislosti, ktorým sa nedalo vyhnúť a bez ktorých je môj koniec neobjektívny. Spolu so mnou skončil športový riaditeľ klubu, technický riaditeľ stratil kompetentcie rozhodovať a tiež skončí.

Problémy, ktoré ja vidím po skončení: – mentalita domácich hráčok /plačú všade, u rodičov, na klube, agentom o všetkom čo Vás len napadne/ – lojalita realizačného týmu – odborné schopnosti a skúsenosti manažmentu z profi športu – slabá schopnosť predať úspech, ktorý tu bol – chýbajúci reálny plán čo s klubom a jeho realitou

Moje závery:
Som hrdý na prácu našich hráčok a aj hráčok z nášho regiónu /češky/, pretože ukázali pracovitosť, disciplínu a kvalitu. Áno nie každý zápas im vyšiel to je pravda, ale ani iným domácim hviezdičkam často tiež nie.
Som presvedčený, že o všetky naše hráčky je a bude záujem na trhu. Tak ako ich tu vnímajú a majú radi, to nemajú ani viaceré domáce hráčky.
Ked sa bude dať, vždy do budúcna si zoberiem so sebou “môjho človeka” pretože Vám to zabezpečí lojalitu a kolegialitu
Žiaľ vždy musím myslieť na to, že nie všetko čo Vám niekto povie aj do očí je aj pravda, vždy musíte rátať s tým, že všetko je inak.
Bol som veľmi slušný a snažil som vždy všetko riešiť pozitívne – chyba!!!! To si len radi ľudia vysvetľujú, že to je lepšie. Boja sa ísť do konfrontácie a konfliktu aby sa problém či vec vyriešila. Opäť chyba. Nebudem to už robiť, lebo len dávam zbraň na zákulisné hry. A opakujem, domáci vždy viac budú inklinovať k svojim, ale to je asi normálne.
Kým som mal výsledky, lojalita a podpora bola. Od momentu problémov v družstve a prehrách sa to všetko stráca a veľmi rýchlo.
Takže sumár z Aachenu. Výborná a úspešná skúsenosť s výseldkami. Odchod od družstva v dlhšie trvajúcej kríze celého klubu v spojitosti so zlou prezentáciou v posledných zápasoch. Na druhej strane veľká podpora od fanúšikov v Aachene aj v tejto chvíli a to je pre mňa odpoved. Ved pre nich šport robíme. Sponzory dtto, osobné gratulácie k mojej práci a k tomu čo sme v Aachene dosiahli. Želám mojim hráčkam aby zvládli túto situáciu a reprezentovali svoje mená a náš volejbal.

Marek Rojko | 29.12.2015 @ 16:54