Kaja Palgutová

Kaja Palgutová, čo dodať. Je to príbeh, ktorý ale nekončí..........
Kajin príbeh sa pokúsim vyhodnotiť v širšom kontexte, ale skôr obšírnejšie v súvislosti s jej reprezentačnou kariérou.

Bol som zhodou časových okolností pri tom, ako prišla do tréningu žien Doprastavu z vtedajšej farmy na Bilikovej. Poznal som ju už od malička, keď trénovala s otcom a Darjou Sirotnou v projekte VKP v Protidrogovej lige. Hrala v skupine detí za školu Dubová. Už vtedy bolo jasné, že pokiaľ bude Kaja zdravá a bude volejbal hrať tak vážnejšie, jej rozvaha, cit už v detských kategóriách majú svoju perspektívu.

Potom po niekoľkých rokoch pôsobenia na Bílikovej prišla do prípravy ženského tímu ako stredoškoláčka. Mala výškové parametre, ktoré ju predurčovali na vážnejší volejbal. Jedna z vecí pohybových, ktoré viacerí riešili, boli pomalšie vlákna a dynamika hlavne nôh. Proste moc neskákala. V tej súvislosti hlavne ocino, profesionálny tréner mal názor, že nebude môcť robiť medzinárodný volejbal na vtedajšom poste, diagonálnej pozícii.
Prišiel čas, keď som bol pri jej odchode USA. A pripomínam, že vtedy to bol veľmi citlivý bod pre mnohé kluby a trénerov. Ja som v tomto s Kajou ale nebojoval. Bola vždy citlivá, rozumná a rozhľadená. Po slušnej dohode odišla študovať a hrať volejbal do USA. Zmenila počas toho školu pre kvalitnejší volejbal. A veril som, že keď sa vráti, tak vzťahy a spoločný rešpekt umožnia spoluprácu opäť. Stalo sa.

V jej mládežníckych rokoch bola v generácii 1992/1993 súčasťou na naše pomery mimoriadnej skupiny hráčok. Pamätám si obdobie trénera Henčeka a ME kadetiek v Holandsku a boli na medailu, skončili štvrté, následne tým výsledkom postúpili na MS do Thajska.

Po tomto turnaji prišlo k zmenám a prišiel som k družstvu ja. KME JUN doma v Nitre v 6 člennej skupine 2. miesto za BEL a postup do baráže, kde sme spolu s CZE postúpili na ME JUN do Srbska, skončili sme na 5. mieste. Boli sme v tom čase už schopní poraziť také krajiny ako bolo napríklad RUS, POL. S POL sme neprehrali 2 roky v 15 zápasoch. Následne sme hrali KMS do Peru doma v Bardejove a postúpili sme na MS po výhre nad TUR!!! MS v Peru skončilo siedmim miestom ako druhý tím z Európy. Porazili sme na záver aj Belgicko. To boli časy, kde Kaja bola kľúčová hráčka a riešil sa jej post a smerovanie. Či na smeči, či na účku…..večná dilema. V každom prípade, výborný servis, výborný blok, cit na obranu a ťažšie situácie, veľmi dobrá technika úderu. Otázka bola dynamická sila, agresivita, prihrávka mimo tela a odrazová výbušnosť.
Toľko ku Kaji volejbalovo.

Bol som pri tom, keď sa po návrate dostala do reprezentácie žien zhodou okolností opäť so mnou ako trénerom. Bola pri prvej a doteraz jedinej seniorskej medaile žien. Striebro v EL 2016. Mal som ju v družstve vždy, aj keby nebola v základnej zostave a to z dvoch kľúčových dôvodov. Charakter a univerzálnosť. Charakter súvisel s jej chápaním, citom na vzťahy, s jej riešením prípadných malých konfliktov, hrdosťou na reprezentáciu a pracovitosťou spojenou s disciplínou. Ona bola jedna z mála hráčok, ktorá objektívne vedela, pokiaľ hrala zle, vždy vedela pomenovať jasne veci a nikdy som ju nezažil urazenú navonok. V tomto bola ojedinelá a vzácna. Mala aj viacero zápasov v reprezentácii aj viac zápasov keď nehrala dobre, ale v jednom bola unikátna. Nebolo treba to zásadne riešiť. Univerzálnosť bola jasná. Ak nehrala v základnej zostave na smeči, bola vždy prvou voľbou. A to buď na servis v kľúčových pasážach, na blok kedykoľvek, na dvoj striedanie aj na účko…...bolo toho veľa a kľúčové bolo trafiť kam s ňou ako prvou voľbou. Nikdy opakujem nikdy neodmietla reprezentáciu a to si ja veľmi vážim. Vyprofilovala sa v osobnosť generácie posledných 10 rokov a potvrdila to jej klubová kariéra vo Francúzsku. Tam má svoj kredit a uznanie.

Okrem oficiálneho oznámenia o ukončení jej reprezentačnej kariéry je len jeden moment, druhý bude oficiálna rozlúčka, ktorá bude mať niekoľko častí. A som rád, že veľmi vážne pripravujeme jej zapojenie do novej pozície Manažérky reprezentácie žien. Je to ešte len myšlienka, ktorú budeme kreovať popri jej sezóne v USA a na jar uvidíme.

V každom prípade Kaji ďakujem aj za seba aj za volejbal. Bola to úžasná cesta a nádherná kariéra a aj naša osobná spolupráca. Bola si a ostaneš príkladom pre mnohé mladé hráčky u nás a skúsime jej tvoj príbeh priblížiť, aby vedeli, že tvoj osobný príklad je inšpirujúci.

Marek ROJKO | 10.9.2025 @ 11:08