Horúce
správy
 

Centralizovaná príprava v HOL a BEL - základné aspekty

Centralizovaná príprava v Holandsku a Belgicku – zámerne neporovnávam s Nemeckom, lebo to je obrovská krajina a má oveľa viac problémov a úplne iný systém /krátko na záver/

Základným princípom vytvorenia strediska centralizovanej prípravy v týchto malých krajinách je pripraviť najlepšie vybrané hráčky pre ženský vrcholový volejbal a umožnenie špičkových podmienok pre tieto hráčky pre ich vývoj a uplatnenie.
Holandsko:
Najpodstatnejšie je personálne zabezpečenie odborníkov. Pracujú tam tréneri vo 4 ročnom cykle /podporované národným olympijským výborom/ a nikdy to nie sú tréneri bez praxe a začínajúci. Všetci tréneri museli pracovať v ligových kluboch minimálne 5 rokov na adekvátnej úrovni /hlavný tréner alebo šéf tréner mládeže/. Zodpovedný tréner celého projektu je hlavný tréner A družstva žien /teraz je cudzinec/ tak šéfkou je asistentka trénera A družstva žien/. K tomu 4 volejbaloví tréneri na plný profesionálny úväzok, 2 kondiční tréneri, 1 psychológ, 2 fyzioterapeuti. Centrum je v mestečku Papendal, blízko Arnhemu. Bol som tam osobne a to čo som videl, je zážitok a s tým sa jednoucho nemôžeme porovnávať. Je to centrum pre viaceré športy, ktoré vybral HOV. Pre volejbal 4 ihriská /samostatné haly/, komplet výbava čo si len vie volejbalový tréner predstaviť. Kamerový systém, ktorý nahráva všetko v halách. Fitnes centrum so špecializovaným vybavením pre potreby aj volejbalu. Testovacie prístroje priamo v budove. Medicínske centrum pre športovcov a reštaurácia /jedáleň/ s výborným systémom. Každý športovec má svoju kartu a na ňu dáva vždy vybrané jedlo ako kód a celé to v systéme dostanú tréneri a vidia kedy a čo hráčky jedli. /čipový systém/ Súčasťou centra je aj škola. /Ako u nás ŠG/
Čo je podstatnejšie je idea s akou to robia. Vybrané hráčky do projektu prídu, ale prvá dve sezóny hrávajú za svoj materský klub. Celý akcent počas kadetského veku je na techniku a silovú prípravu a mnoho krát reprezentácie kadetiek Holandska nenájdete v kvalifikáciách na ME. Často len vyberajú ročník ktorý ju hrá. A mnoho dobrých hráčok ale v tom výbere nie je. Učia sa všetko postupne, techniku, silovú prípravu, stravu, regeneráciu a až v 3 a 4 ročníku hrajú za projekt aj súťaž. Vždy zostávajú hráčkami svojich klubov. Hrajú za svoje kluby aj Holandské majstrovstvá. Nikdy na nich nehrá výberový projekt. Počas roka slúži centrum aj pre hráčky ktoré ho už vekovo aj volejbalovo opustili a ak sú členkami širšieho výberu ženského RD, môžu v ňom normálne trénovať keď majú čas a možnosti.
Systém práce v technike, silovej príprave či celkovom zámere je podriadený A družstvu žien. Všetky RD hrajú s rovnakým systémom /teda snažia sa/. Zodpovedný je šéf tréner strediska. A trénerov si vyberá spolu so zväzom on.
Belgicko:
Tu je situácia malej krajiny porovnateľná s našou a produkciou obrovskou na to akú majú úroveň ligy alebo množstvo hráčok. Úroveň mládeže je v Belgicku vysoká, ale má aj svoje problémy. Veľmi často hráčky urýchľujú a ich vývoj je uponáhľaný. Videl som silový tréning 15 – 16 ročných hráčok a mnohí naši tréneri by stratili reč, čo sú schopné niektoré belgické mladé hráčky zvládnuť v posilňovni. Mne sa to osobne ale nepáči. Veľa hráčok skoro končí a majú množstvo hráčok so zdravotnými problémami.
V tejto krajine je úroveň klubového volejbalu porovnateľná s našou – jedine Kieldrecht a pár sezón Charlerois boli lepšie ako naše družstvá v lige. Rozdiel je v tom, že všetky družstvá ktoré z Belgicka môžu hrajú európske poháre a na ne významne prispieva BOV. V tejto krajine je systém trochu iný ako u nás alebo v Holandsku. Tu funguje systém organizácie a práce strediska v modely COP /Vilvoorde/ a klubového projektu s klubom Asterix Kieldrecht. Tak ako u nás je stredisko zväzové a snaží sa doň dostať najlepšie hráčky, čo sa ale nedeje. Pretože významným projektom je uvedený klubový projekt previazaný opäť s BOV. Tréneri sú profesionálne platení /hlavný, asistent aj kondičný tréner/ olympijským výborom na 4 roky/ a pracujú pre klub Asterix Kieldrecht a hrajú v ňom najlepšie juniorské reprezentantky a najlepšie ženské reprezentantky, ktoré nie sú v cudzine. Kadetské a ostatné mládežnícke najlepšie hráčky sú v COP vo Vilvoorde. Táto organizácia sa približuje možnostiam našim. To znamená 1-2 najlepšie kluby + COP zahŕňajú potreby práce s najlepšími mladými hráčkami v krajine. Ak chcú hrať volejbal hráčky vážne a spĺňajú kritéria, hrajú buď v Kiledrechte alebo v stredisku a sú uvoľňované jednotlivo aj pre ostatné kluby ak chcú aby hrali s inými hráčkami počas vývoja. Mnoho klubov v Belgicku je amatérskych, alebo polo amatérskych alebo študentských tak ako aj u nás. Profesionálne kluby sú možno 2 a ostatné majú sem tam profesionálku. Základná myšlienka ich práce je v téme obranný systém, teda blok – obrana. V tomto sa vyžívajú a vedú ich k tomu ako upracovať súpera k ich chybe. Držia loptu v hre, sú agresívne v na bloku, obrane a celkovo v medzihre sú na top úrovni aj v mládeži. Ak k tomu nájdu v určitých obdobiach aj 1-2 útočníčky tak sa môžu porovnávať s prvou osmičkou v Európe. Sú plné emócií, tvrdej práce na ihrisku, oslavy bodov a celkovo veľmi súdržné a bojujúce družstvá.
Zásadným faktom je, že v Belgicku aj v Holandsku pracujú s hráčkami dobrí trénermi s praxou na medzinárodnej úrovni. Nikdy nie začínajúci alebo pracujúci na slabej úrovni. Vždy ak chcú pracovať, pre projekt majú výberové konanie a ak sú prijatí, tak na 4 roky a obhajujú svoju prácu po 4 rokoch. Nie len výsledky, ale hráčky ktoré vyprodukovali pre ženské RD, alebo pre projekt. Majú zadanie na 4 roky aj pre jednotlivé špecializácie, ktoré im chýbajú, alebo ktoré potrebujú.
Krátko k Nemecku.
Krajina je veľmi veľká a má tradičné centrá volejbalu /hlavne vo východnej časti/ Drážďany, Schwerin, Vilsbiburg a centrá ako Munster/ Preto ich systém s COP nemá takú úspešnosť ako by mohlo mať. Jednoducho najlepšie hráčky do COP /oni to volajú VCO/ neprídu. Len niektoré. Ostatné sú v tzv. Olympijských alebo krajských centrách v regiónoch/ a tie sú už výhradne pri kluboch v rámci regiónov. Získať tento štatút je veľmi zložité a v podstate to zahŕňa taký klubový projekt, ktorý je na úrovni samostatného centra ale pri klube. /internát, športové centrum, škola, personálne zabezpečenie/
Viaceré kluby majú tieto centrá ako B družstvá v 2. Budneslige, čo je porovnateľná v hornej časti s našou extraligou. Toľko k tomu asi stačí. Mne sa ale práce VCO Berlín v dievčenskej zložke páči. Tréner a dobre zaplatený je tam už asi 8 rokov. Vychováva v dobrej filozofii mladé hráčky pre volejbal. Je zároveň trénerom reprezentácie JUN alebo KAD a pekne sa mu pod rukami zlepšujú a pripravujú pre vrcholový volejbal. Majú ale aj veľký úbytok. Pretože málo hráčok chce po VCO pokračovať v profesionálnom volejbale a to je problém toho, že v iných zamestnaniach si nájdu dobré uplatnenie za lepšie platové a perspektívne podmienky. Ale pracovné podmienky sú výborné. Tréning, škola, internát, vybavenie haly, možnosti a režim veľmi vysoká úroveň. Mal som odtiaľ hráčku. Vychovaná, pracovitá, bez zásadných technických chýb, navyše silovo výborne a sociálne dtto.

Marek Rojko | 4.1.2016 @ 16:51

Ďalší partneribundesligaFranczúzska volejbalová ligaPoľská volejbalová ligaTalianska volejbalová liga