Kvalita - skúsenosť - vek????

Skúsenosť? Mladosť? Kvalita?
Rozhodol som sa prispieť k množstvu príspevkov vo viacerých športoch k téme zloženie družstva na vrcholných podujatiach, v kluboch či reprezentáciách. Omladenie, neskúsenosť a podobné argumenty sa objavujú v rôznych tímových športoch. /Hokej aktuálne ako príklad/ Ja by som predostrel skôr názor v našom športe.
Zastávam jeden odborný názor, ktorý je základom môjho postoja k zloženiu družstva a zodpovednosti za výsledky, či výkonnosť družstiev. Som presvedčený, že vrcholový šport a volejbal je spravodlivý a rozhoduje dlhodobá výkonnosť najprv na domácej úrovni vo všetkých kategóriách a následne na úrovni zahraničných líg a reprezentácie. Od tohto postoja by som sa rád odrazil v mojom príspevku.
Začnem domácou súťažou, pretože z nej som ja ako tréner vyšiel a taký postup má byť prirodzený. V jednotlivých družstvách sa pri hodnotení výkonu družstiev v zápasoch alebo sezónach stretávam s názormi ako napr. Naše družstvo je veľmi mladé a neskúsené a podobne. Môže to byť argument, ale priznávam že prijať takýto argument napríklad pri prehre ja moc neberiem. Príkladom je sezóna Slávie bez prehry, príkladom je niekoľko mladých hráčov a hráčok v niektorých družstvách, ktoré hrali o medaily a napríklad v hokeji príklad Fínov alebo viacerých mladých družstiev na najvyššom levely. Som presvedčený, že je to často krát len obhajovanie menšej kvality hráčok. Kvalita nemá veľa spoločného s vekom aspoň teda v našom volejbale to platí na 100%. Príkladom sú niektoré mladé hráčky, ktoré prevyšovali kvalitou svoje súperky a mali málo alebo veľmi málo rokov. Pre porovnanie mladé hráčky v mládežníckom veku v Slávii, či jedna v BVK boli významne lepšie ako iné hráčky v kluboch na ich postoch. Mikšíková, Fričová, Cigániková napríklad sú lepšie aj bez toho že nemajú skúsenosti a vek. Pretože rozhoduje kvalita. Stretával som sa v minulosti s tým napríklad v SNV dali šancu niektorým mladunkým hráčkam v zápasoch EXŽ a tiež som často čítal o ich mladom veku. Problémom akceptovať tieto argumenty a názory je pre mňa opäť podstatná vec a to je kvalita. Žiaľ tie ju v tom čase nemali a boli zaradené v A družstve žien iba z dôvodu personálnych problémov v kluboch. Druhým extrémom je tá druhá skupina hráčok a to sú tie staršie, ktoré majú vek aj skúsenosti a mnoho krát aj tituly či úspechy ale dnes už jednoducho nemajú takú výkonnosť a preto opäť rozhoduje kvalita.
Mojim názorom je to, že ku každej mladej alebo staršej hráčke treba pristupovať vždy individuálne. A to na základe kvality, fyzickej kondície, techniky a schopnosti konkurovať a presadiť sa. Naša liga je v zásade dôkazom týchto extrémov. Máme výborné mladé hráčky, bez skúseností a veku a sú často lepšie ako tie o niekoľko rokov staršie protihráčky a máme staršie hráčky, ktoré majú vek a skúsenosti, ale nemajú už výkonnosť. S týmto musí súhlasiť každý tréner, ktorý pracuje u nás v Extralige. Príkladom je, že napríklad COP, DZS a podobne majú často len mladunké hráčky a nemajú výkonnosť sa presadiť. A s vekom a s ich skúsenosťami to nemá nič spoločné. Potom sú príklady z iných líg, kde sa často presadia aj hráčky v mladom veku a bez skúseností. A sú aj reprezentáciách a to len preto, lebo majú svoju kvalitu.
Takže by som k tomu dodal, skúsme sa zaoberať pri našich pohľadoch a hodnoteniach viac kvalitou, úrovňou techniky, schopnosťami takticky reagovať, kvalitou fyzickej pripravenosti a potom sa všetky pohľady na náš volejbal viac zjednotia a priblížia. Je veľa hráčok napríklad v RD žien v súčasnosti, ktoré boli a sú lepšie a majú vyššiu kvalitu ako ich konkurentky v lige a aj majú dnes viac skúsenosti. To sú fakty.
Skúsenosti:
Plynule naviažem na tému a rád by som načrtol, čo pre mňa znamená skúsenosť. V prvom rade by to malo súvisieť s vekom teda obdobím, za ktoré sa dajú nazbierať tie skúsenosti. Ale preto to tu píšem, že s tým úplne nesúhlasím. Skúsenosť v športe a volejbale u nás súvisí s možnosťou a reálnym prežívaním vážnych zápasov, turnajov či podujatí na úrovni mládeže, následne na to tým istým v seniorskej kategórii a reprezentácii všetkých vekových kategórií. Uvediem príklad. Je hráčka, ktorá prežije za 5 rokov od 18 – 23 rokov vo svojej kariére mládežnícke M – SR /napríklad tituly JUN, KAD/ reprezentuje SR na K ME, K MS či priamo hrá na ME či MS, v seniorskom klube hrá play off a tituly a medaile, v európskych pohároch zápasy, v reprezentácii žien K ME, K MS, medzinárodné turnaje či zahraničné súťaže a na druhej strane hráčka vo veku 28 rokov, ktorá hrá Extraligu 10 – 12 rokov a nikdy nemala medailu /alebo len sem tam/ a konfrontáciu ako tá prvá a môže to byť výborná hráčka pre Extraligu, ktorá je veľmi cenná a dôležitá. /mal som takých veľa/.
Pre mňa je skúsenejšia tá prvá a prečo? Lebo mala vyššiu kvalitu a tá jej umožnila za oveľa kratšiu dobu získať skúsenosti. Takže takto sa na to pozerám ja a podľa toho porovnávam hráčky. Nie len na základe veku, ale hlavne kvality. Kvalitu treba v zásade vždy potvrdiť a v tom je vrcholový volejbal spravodlivý a vyselektuje kvalitu. Viem, že do toho mnoho ľudí dáva aj ostatné faktory hodnotenia, chuť, poctivosť, charakter, pracovitosť či zanietenie. Áno súhlasím, ale v mojom príspevku som sa chcel venovať konkrétne problematike hodnotenia hráčok na základe veku, skúseností a kvality a nie vždy sa v týchto troch oblastiach objaví aj mnoho uvedených faktorov.
K súvislosti vek – skúsenosť a kvalita ešte jeden pohľad čo pre mňa znamená skúsenosť.
Skúsenosť sa podľa môjho názoru získava prežívaním kvality v praxi, v prežívaní situácií, pocitov, tlaku a celkového postoja k hráčskym situáciám, s ktorými sa stretávajú. Je úplne iná skúsenosť hrať v lige o titul a napredovať prežívaním neúspechu, zmeniť pohľad na to kedy hráčka hrá dobre, kedy slabšie. Na to dá odpoveď iba kvalita /kvalita protihráčov, súpera a spoluhráčok/. Tlak na náročnosť znamená prispôsobiť svoj životný režim náročnosti na tréning, prípravu a možnosť sa porovnávať s lepšími. V zahraničí je to ťažšie, pretože beriete rolu a aj prácu domácim. Takže tlak na potvrdenie roly, po zlom zápase prijať kritiku, postaviť sa zvládnuť a spracovať tieto pocity a prísť pripravený na tréning a následnú prácu aj po prehre. Pri úspechu a dobrom výkone spracovať eufóriu, spracovať emócie a úspech ako taký a to cestou k použitiu tohto pocitu a stavu pre následnú skúsenosť. Pri zranení sa postaviť, nadýchnuť a vrátiť do vrcholového športu a potvrdzovať opäť výkonnosť. Pri tlaku od vedenia, od trénerov, od spoluhráčok na náročnosť prístupu, na náročnosť na kvalitu, zvládnuť tú situáciu a vedieť sa vyrovnať s výsledkami takéhoto tlaku. Pri únave a nechuti ísť na tréning a potvrdzovať profesionalitu. Priznať chybu a prijať radu a pokračovať v spolupráci. Takto ja vidím skúsenosť a tá sa dá získať aj v mladšom veku a nielen v staršom. Je zrejmé a predpokladané, že by sa s vyšším vekom malo prežiť pochopiteľne toho viac. S tým súhlasím. Ale zároveň si myslím, že treba zmeniť pohľad a skôr používať hodnotenie na základe kvality skúseností.
Verím, že tí čo budete čítať tento príspevok pochopíte, čo som tým chcel hodnotiť a som presvedčený, že toto je cesta k objektívnejšiemu hodnoteniu hráčok, družstiev či výsledkov. A rád dodávam, že presne toto isté hodnotenie platí aj pre trénerov a funkcionárov. Niekto môže byť prezidentom klubu aj 20 rokov a nemusí mať toľko skúsenosti s kvalitou ako ten čo je prezidentom 5 rokov ale na vyššom levely. S tým tu máme reálne problém. Niekedy sa kvalita skúseností ani nedá porovnať, pokiaľ nemá adekvátnu úroveň.

Marek Rojko | 21.5.2016 @ 22:21