Horúce
správy
 

Lojalita ako základ rešpektu

Lojalita alebo rešpekt k spolupráci
Pred pár dnami bola v médiách uverejnená v rozhovore o svojom osobnom úspechu vážna kritika na rozhodnutie trénera RD žien. V posledných rokoch nie bežná vec v našom športe. Z mojej pozície to môžem akceptovať len do nasledovnej miery.
Nie je problém s kritikou na rozhodnutia, či výsledky, to je život každého trénera. Na rôznych fórach, weboch a sociálnych sieťach sa preberajú hore dolu názory anonymných odborníkov, fanúšikov, rodičov či hráčok aj trénerov. To priniesla doba a s tým musíme ako tréneri žít. To je aj moja skúsenosť a rešpektujem to. Preto v takýchto prípadoch neznášam a ani to nebudem nikdy rešpektovať pokiaľ to je anonymné. Navyše som sa naučil nečítať niektoré fóra aj weby, vtedy ma človek čistú hlavu a pokoj na duši.
Tento prípad o ktorom píšem je ale iný. Je to osobné vyjadrenie v jednom reálnom médiu v našom športe a volejbale okrem webov a sociálnych sieti. A preto, že som nedostal žiadny priestor sa k tejto veci vyjadriť, využívam slušnú a kultivovanú formu reakcie na mojom osobnom webe.
Robil som 3 roky nominácie, veľmi som sa nezmýlil ani raz, len situačne. Nikto nikdy nezverejnil takúto reakciu. Mohol by som to akceptovať, veď je demokracia a spôsoby sú rôzne. Čo ale nemôžem a nechcem akceptovať je forma a súvislosti. Fakt, že som nikdy na hráčky a ani kolegov /s ktorými som pracoval/ nezverejňoval svoje kritičke názory a osobne pocity čí hodnotenia, alebo výčitky a dôvody v médiách je faktom a svedčí o rešpekte k spolupráci. Nikdy som nebol v médiách osobný. Pre jednu vec. A to je lojalita a vzájomný rešpekt k nasej spolupráci. Trénovali sme a spolupracovali sme niekoľko týždňov a mesiacov a preto to ani nikdy neurobím vzhľadom k úcte. Počas dlhých mesiacov sa prelínajú ľahšie a úspešnejšie obdobia s obdobiami konfliktov, kritiky, či nesúladov vo vzťahoch a reakciách hráčok, trénerov. Čo je podstatné, náročné a dlhé obdobie sme dobojovali a odpracovali na maximum so všetkým dobrým aj horším vecami, čo sa bežne v profesionálnom športe deje. Takže lojalita a rešpekt sú dve veci, ktorých narušenie považujem za chybu na akejkoľvek strane. A kde už vznikne takýto problém či osobný pocit, som presvedčený, že vzhľadom na obdobie spolupráce a vývoj hráčsko – trénerského vzťahu má byt dostatočným momentom k rešpektu a lojalite. Píšem preto nasledujúce fakty a časový sled súvislostí a vývoja kariéry: Žiaľ, asi teda hráčka nedocenila tieto súvislosti, alebo proste len zabudla. Zabudla pod dojmami osobného úspechu a to je škoda. Šport a aj volejbal je natoľko spravodlivý, že je potrebné každý úspech si vážiť a zároveň očakávať, že môže byt aj horšie. Ale zabúdať na ľudí a ich prínos v športovom vývoji je smutné.
1. Bol som osobne pri príchode hráčky do vrcholového volejbalu z mládežníckeho projektu
2. Bol som pri podpise zmluvy a nastavení spolupráce /nikdy sme nedlžili hráčke ani euro/ a zmluvu som robil, dohadoval a podpisoval ja s matkou hráčky. A následne aj realizoval.
3. Bol som pri situácii vážneho zranenia a za seba a klub som sa postaral o plnenie, ktoré môže hráčka považovať za nedostatočné ale zároveň nesmie. /Klub uhradil do konca sezóny všetky odmeny a k tomu náklady na operáciu vo výške 600 Euro/ samozrejme následné ďalšie výdaje hradili rodičia a hračka a je len otázkou kto na Slovensku sa takto k zranenej hračke postavil/ V spojení s hračkou a rodičmi sa návrat hráčky zvládol.
4. Bol som pri RD JUN ako tréner a hráčka bola pri úspechu na ME v základnej zostave
5. Bol som dva týždne pri RD žien a vzal som do družstva novú blokárku zo Slovenskej Extraligy a vyšla vzhľadom na športovú formu podľa mňa na základnú zostavu a tak aj bolo. Lebo som cítil a správne, že tam musí byt. Odohrala nadštandardný zápas a uviedla sa medzinárodné. Po návrate si pamätám telefonát z TA3 od redaktora a požiadal ma o odporučenie hráčky do štúdia. Neváhal som, je síce mladunká a nováčik ale nech si to užije, športovo má na to právo a aj to je škola do kariéry. To bol Január 2014. V tom čase som bol pol roka ako tréner v zahraničí a počas pár mesiacov v Nemecku som riešil spolu s vedením vtedajšieho klubu v Bratislave aj odchody najlepších hráčok. Upozorňujem ako konzultant. Nikdy a opakujem nikdy v živote som za to nedostal a ani nechcel ani euro!!!! Naopak. Pre klub som zariadil /dlhé rokovania a vysvetľovania agentom/ za tých pár rokov dosť peňazí a pri odchodoch hráčok do cudziny aj odstupné a nie malé /V prvom roku niekoľko tisíc euro!!!/. Môj zámer bol len jeden. Priviesť teda pripraviť hračku na úroveň zahraničného volejbalu, kontaktovať mojich partnerov – agentov podľa želania hráčok so zameraním na určitú krajinu a sprostredkovať osobný kontakt. Pripravil som prvé vážne CV a zabezpečil potrebné videa pre hračku a agenta. Následne sa moja pomoc a opatera končí už len pozitívnymi referenciami pre trénerov a manažérov klubov, ktorí sa o hračku môžu zaujímať. A tam sa moja anabáza končila. Potom je to život a osud hračky. Tento cely proces sa udial aj v tomto prípade.
6. Bol som po uvedenej K MS v Aachene a dohodol som si osobné stretnutie s agentom Philippom Andrém /mojim dobrým kamarátom a agentom, ktorého poznám z čias pôsobenia Jany Gogoľovej vo FRA a to je teda už pár rokov a mnohé hráčky z terajšieho RD ani netušili že raz pôjdu von a čo znamená pôsobenie v profi volejbale./ Mal som večeru a pracovne stretnutie. Predložil som CV a k tomu videa z predmetnej K MS a dal som odporúčania a informoval agenta aj hráčku o vzájomných kontaktoch a nechal pracovať už zodpovedných teda hráčku a agenta. Pamätám si ako dnes. Koľko referencií som dával a odporúčaní po celej FRA lige. Celý prestup bol dielom viacerých okolností a výbornej práce a kontaktov agenta. Neznámu hráčku zo Slovenskej ligy dostať do cudziny nie je jednoduché a v krajinách kde sú cudzinecké limity obzvlášť. Čas sa vyvinul a prišla realizácia prvého prestupu do Francúzska a opäť potrebná konzultácia pri prestupe z materského klubu. V ňom sa zmenili personálne aj vlastnícke a riadiace osoby a preto moje viaceré telefonáty s matkou hráčky a vedením vtedajšieho klubu boli snahou sa dopracovať k reálnym dohodám a akceptovateľným podmienkam odchodu. Vysvetľovanie podmienok odchodu z materského klubu agentovi a novému klubu bolo náročné. Mal som tam osobný trénerský vklad. Realizácia bola aj s významným prispením vtedajšieho nového šéfa materského klubu a hráčka mohla odisť. Prvé angažmán, náročné a bolo školou. Pretože hráčka sedela viac na tribúne ako hrala. Tam sa moja anabáza navonok môže končiť ale nie.
7. Bol som pri pravidelnej komunikácii s hračkou a pred touto sezónou aj s trénerom hráčky a počas EL bola hráčka v základnej zostave a až tak, že som prehliadol jej zásadný úpadok športovej formy pred finále EL. Ale dohrala ho tak ako som vtedy cítil. V základnej zostave a s veľkou dôverou. Prišla výborne pripravená po sezóne s dobrou športovou formou. Pravidelne som hráčku chválil verejne v médiách a objektívne ju považoval za jednu z nosných a najlepších hráčok družstva. Pozor v mesiaci máj a jún.
8. Bol som pritom ako sme hráčky upozorňovali na osobnú prípravu v medziobdobí a aj preto sme hračkám posielali rámcový kondičný program na prechodné obdobie 5 týždňov pred nástupom v auguste.
9. Bol som pritom ako som videl hračku so zlým až prekvapivým fyzickým stavom pripravenosti po tejto pauze. /nikde si to verejne neprečítate…....../Bez rýchlosti, koordinácie, s problémami súhier a teda z horšou športovou formou/. Sledovali sme so znepokojením nedisciplinovanosť hráčky v stravovaní. Kondičný tréner prebral s hráčkou jej stav aj individuálne a snažil sa apelovať a konzultovať. V priebehu prípravy som s každou hráčkou prešiel jej stav a osobne som jej povedal, že s tým v akom stave prišla som sklamaný a priznala, že si nedala pozor v čase voľna. Aj to je profesionálny prístup ku kariére. Nikde som túto vec nehovoril verejne, je to veľmi citlivá téma a dal som hráčku do konkurenčného boja. Považujem to za najspravodlivejšiu odpoveď na výkonnosť. Veci ktoré nám fungovali v EL nám s hráčkou niekoľko týždňov nefungovali počas prípravy na K ME. Príprava sa vyvíjala a záver bol, reálny pokles športovej formy z individuálnych dôvodov. Preto, aby som urobil čo najmenej chýb v pohľade som sa v tomto osobitnom prípade radil konkrétne a odborne. Vznikla možno málo očakávaná zhoda a preto som urobil nomináciu ako som urobil. Vtedy mám zopovednosť so všetkými chybami či problémami. Záver je známy a stojím si za ním. Pre športovú výkonnosť, využitie typológie hráčok pre varianty sa rozhodlo.
10. Bol som pri všetkom čo pozitívne postretlo hráčku počas jej seniorskej kariéry, reprezentačnej kariéry .
Preto píšem o lojalite a vzájomnom rešpekte. Takýto postup a históriu spolupráce mám s mnohými hráčkami v RD žien. S mnohých z nich som pacoval v klube, v RD Jun aj v RD žien a viacerým som významne napomáhal k ich prvému angažmán. Preto nečakám takýto spôsob verejného vyhlásenia v médiách. Preto som napísal môj pohľad na vec. V tomto prípade som kontaktoval hráčku /telefonicky aj emailom /, krátko sa ohlásila a vyberám aspoň jeden krátky záver na teraz./citujem“ Verím, že niekedy v budúcnosti bude príležitosť si to vyjasniť „/
K tomu na záver dodávam, že je pre mňa dôležité aby hráčky v RD pochopili, že robiť nomináciu či zostavu je aj zo strany hráčok potrebné akceptovanie rolí a potlačenie osobného ega v prospech kolektívu. To je základný princíp, o ktorom som s hráčkami viac krát viedol niektoré sedenia a porady. Vždy som za družstvom stál a aj budem. Je niekoľko hráčok, ktoré by sa mohli zachovať podobne a neurobili tak lebo si vážia naše korektné vzťahy a naopak je niekoľko hráčok, ktoré by sa mohli ozvať s opačného dôvodu. Že boli nominované a že si to veľmi vážia. Ale k tomuto už netreba viac dodávať. Cieľom je zachovanie normálnych akceptovateľných vzájomných vzťahov medzi všetkými bez hľadania osobných konfliktov a urážania sa. Preto nemôžem a nebudem akceptovať spôsob a formu akou bola nespokojnosť zverejnená. Pre historicky vývoj ktorý som predostrel. Neexistuje dôvod pre ktorý by som mal akceptovať takéto verejné vyhlásenie. Preto moja rada znie. Nikdy nezabúdajte na to, aký bol vývoj hráčskej a trénerskej kariéry a kto mal aký význam v krokoch a dôležitých obdobiach. Preto si vážim lojalitu a rešpekt a očakávam ho aj od hráčok, ktorým som v živote hráčky len pomohol a veľa naučil!!! Nič viac. Nepotrebujem, aby mi hráčky vyjadrovali vďaku, to určite nie. Ale priznávam, očakávam len rešpekt k vzájomnej spolupráci. To je dostačujúce.

Záver: Uvidíme, ako sa bude vyvíjať smerovanie RD žien, personálne zabezpečenie, program, RT, celkové zabezpečenie a vízia práce na nasledujúce obdobie. Vždy si treba tieto veci vyriešiť a nájsť cestu ako spolupracovať a tak sa budem správať aj ja.

Marek Rojko | 6.11.2016 @ 18:55

Ďalší partneribundesligaFranczúzska volejbalová ligaPoľská volejbalová ligaTalianska volejbalová liga