Prinášam môj pohľad na našu kvalitu, kde sa nachádzame a čo sa deje naokolo

Veľmi často sa stretávam so snahou hodnotiť. Hodnotia rodičia, hodnotia tréneri, hodnotia hráči, hodnotia funkcionári, hodnotia rozhodcovia, hodnotia médiá a aj fanúšikovia. Ono v zásade tie skupiny ktoré som popísal sa situačne vzájomne prepájajú. Pokiaľ to sedí a vyhovuje, tak sa fanúšik alebo rodič stáva trénerom a odborníkom, rodič funkcionárom a následne odborníkom, novinár trénerom a následne fanúšikom. Pokiaľ to nevyhovuje, tak sa ľudia vrátia do skupiny fanúšik a rodič, prípadne len podporovateľ. Obe možnosti spôsobujú jeden veľký guláš a neporiadok. V zásade by mohlo platiť pravidlo, že kto platí rozhoduje, kto platí má právo, kto platí hodnotí. Môžem súhlasiť, ale môžem a mám asi aj právo hodnotiť. Celý môj profesionálny život na všetkých úrovniach som sa zodpovedal a zodpovedám tým ktorí ma platia. Tak to v živote chodí a asi aj má chodiť. Ale zároveň mám právo aj vyžadovať pri hodnotení základný rešpekt a to odborný a ľudský. Rešpekt k tým čo platia je z pozície sily a investície. Ale rešpekt odborný nesúvisí s peniazmi a nemôže byť v kontexte slobody povedať len čo si myslím a čo chcem, ale rešpektovať na akom základe môžem hodnotiť. Preto odborné hodnotenie rodičov, hodnotenie fanúšikov, hodnotenie obchodníkov a funkcionárov ktorí nemajú reálny základ v špeciálnom vzdelaní aké volejbalový tréner a manažér má, v zásade nemôžem akceptovať. Pokiaľ to tieto uvedené skupiny robia, rešpektujem to iba ako názor fanúšika, alebo toho čo platí a investuje. Mnoho skupín v našom hnutí je v zásade mimo odborného vzdelania v našom športe. V dnešnej dobe sa razí aj teória manažérskeho riadenia a aj v našom športe to je dobrý trend akurát je veľmi nebezpečné pokiaľ stratíme základný rešpekt ku skúsenosti, k úspechu a k odbornosti. Z tejto úvodnej témy vyplýva aj môj nasledujúci pohľad. Musel som vysvetliť základný vstup k tejto téme.

Naše RD žien a prípadne aj najlepšie kluby, hráčky v lige či v zahraničí, sa stretávajú každý týždeň, mesiac či sezónu s konfrontáciou v kvalite a s konfrontáciou v medzinárodnej úrovni. Príde sezóna klubová a následne reprezentačná a potom sa opäť hodnotí. Aká je naša liga, aké sú naše hráčky, aká je naša reprezentácia, akí sú naši tréneri a podobne. Mal som to šťastie a stále mám, že za posledné roky pôsobím v zahraničí a popri klubovej práci aj pri RD žien /asi už len pár dní/ a cestujeme, hráme poháre, lietame, vidíme, hráme kvalifikácie, Európske ligy a pozorujeme, porovnávame, vyhrávame aj prehrávame a potom skladáme účty prípadne opäť hodnotíme.

A to je cesta k veci o ktorej chcem teraz písať. Od roku 2013 po mojom odchode do Nemecka nastal odchod najlepších hráčok v mladom veku do zahraničia, pár ich už bolo vonku, ale celá generácia nosných hráčok odišla v priebehu pár rokov von, 2 – 3 sú stále v našich súťažiach. Niektoré išli do slabších klubov a druhých líg, niektoré išli do prvých líg a navonok do slabších súťaží a pár ich išlo do silných líg a dobrých klubov. Nejakým spôsobom sa vyvíjali, zlepšovali a hlavne robili volejbal ako profesionálky a preto je to len dobre.

Počas obdobia odchodov viacerých hráčok som sa stretával s názormi, či majú odísť, a kam idú hrať a ešte mali zostať a podobne. Počúval som a počúvam taká liga je slabá a taký klub je slabý a podobne. Chcel by som upozorniť, že ku všetkým klubom patrí základný rešpekt a slušnosť. Ale kto má právo tvrdiť, že liga vo Švajčiarsku, Nemecku, Francúzsku , ČR, Fínsku , Maďarsku, Rumunsku je slabá.....Právo má hodnotiť ten kto to reálne môže posúdiť. Ten kto to zažil v priamej konfrontácii, v reálnom porovnaní. Kto pozná podmienky, kto pozná stav. Nie kto si len myslí a žije z histórie, prípadne z dojmov. Ten má mať skôr základný rešpekt. Mnohé kluby v týchto krajinách majú profesionálne zázemie, platia viac ako u nás, hrajú proti lepším súperom, pre hráčky je tam tlak, či sa hrá o medailu alebo o záchranu.

Krajiny o ktorých píšem, majú úplne adekvátne bežne haly /My nemáme/, kompletné realizačné tímy /my často nemáme/, majú niekoľko násobne vyššie rozpočty /my asi ťažko až na situačné výnimky/,všetky krajiny ktoré som zámerne uviedol majú vysoký životný štandard /otázka je asi Rumunsko/, majú fanúšikov /my nemáme/, majú reálny marketing /my nemáme/, majú propagáciu /my máme situačne/, majú fankluby /my nemáme/, majú prenosy v TV, majú víziu, platia odvody a dane za hráčky a trénerov /my ťažko/.

Preto len v týchto témach majú byť ľudia v našom hnutí veľmi realistickí a seriózni v hodnotení kvality, výsledkov a podobne. Uvediem ešte pár príkladov. U nás bol a je /a snáď sa to zmení/ európsky pohár povinnou nutnosťou, či nákladnou povinnosťou. V krajinách o ktorých som písal, je situácia často iná. Všetci majstri týchto krajín hrali alebo pravidelne hrajú skupinovú fázu Ligy Majstrov, všetky tie ligy produkujú hráčky pre vrcholový volejbal, všetky tie krajiny významne investujú do športu. Všetky tie reprezentácie s výnimkou Švajčiarska hrajú EL, prípadne svetovú ligu, napredujú a majú potenciál sa posúvať a zlepšovať a vyvíjať. Toto sú fakty s ktorými sa ja ako tréner stretávam a konfrontujem každú jednu sezónu.

Len pridávam teda aj pár finančných pohľadov, ktoré len podporia odborné pohľady. V ČR kde pracujem má volejbalový zväz rozpočet okolo 140 miliónov korún na jeden kalendárny rok. /+ pravidelné dotácie z miest a krajov cca 3 mil korún na klub/ Kluby hrajú Európske poháre a majú solídne zázemia a perspektívu. Dotačný systém dáva stabilitu na prácu aj profesionálov.

Mal som tú česť byť pri družstve v baráži K ME proti Česku a chcem pripomenúť tým, ktorí by mali pocit, že na nich v zásade máme….Áno chcel som ako tréner a aj družstvo hrať na postup, žiaľ boli lepší a to je proste fakt kvality. Všetky hráčky v základnej zostave boli a sú kľúčovými hráčkami vo svojich zahraničných kluboch. U nás sú tie role trochu iné. Preto nezabúdajme a akceptujme realitu. Mimochodom výber ČR postúpil zo skupiny na ME a vypadol z 8 – finále po 5. Setovom boji, proti družstvu, ktoré takisto treba brať inak ako u nás a to proti Bielorusku. Zoberiem ešte jeden príklad z praxe. Hrali sme s Fínskom EL, zámer a aj realizácia v našom RD bola povolať významnú skupinu nových a mladých hráčok /cca 6 – 7/ čo zásadne ovplyvnilo stabilitu a kvalitu. Hodnotenia boli čo je vlastne Fínsko, aká je ich kvalita a podobne.

No vážení tak Fínska reprezentácia bola postavená na projekte klubu Salo + najlepších pár hráčok z ostatných klubov a 3 hráčok v zahraničí. Viac sezón po sebe hrali hráčky ako projekt Európske poháre /SF challenge cupu, účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov a podobne/ ich progres a vstup do vážnejšieho volejbalu bol a je otázka času. Treba sa pozrieť ako sa z neznámej volejbalovej krajiny v mužoch stali vicemajstri Európy. Fínsko je bohatá, civilizovaná krajina s najlepším školstvom v Európe, má významný potenciál prevýšiť náš volejbal až tak, že nemusíme stihnúť sa obzrieť. Hráčky sú vysoké, silné a emocionálne. Opäť prestúpili do silných klubov v zahraničných ligách. Tieto príklady sú len časťou môjho pohľadu na to kam vlastne patríme a že buďme láskavo radi, že vôbec môžeme konkurovať viacerým krajinám vo volejbalovej Európe.

Preto by som chcel požiadať všetky hodnotiace skupiny, ktoré som na úvod spomínal aby hodnotili iba do miery, ktorá charakterizuje odbornosť, skúsenosti a reálnu prax z medzinárodnej úrovne. Nebuďme naivní, rešpektujme s pokorou a poctivou prácou naše možnosti napredovania, rešpektujme kvalitu zahraničných trénerov, hráčok a klubov, ktoré sa rozhodli platiť a podporovať naše hráčky v zahraničí. Tým sa môžu napredovať a vyvíjať.

Rešpektujme, že sme malá volejbalová krajina s obmedzeným potenciálom, vychovávajme, hľadajme hráčky pre vrcholový volejbal a budúcnosť nám dá šancu sa dostať na ME, či konfrontovať sa s tými lepšími a najlepšími. Posledné dve K ME sme vypadli v baráži. Proti neporovnateľným súperom AZE, CZE. Využili sme dobrú formu na najväčší úspech RD žien a to finále EL /je otázka ako sme prezentovali tento reálny úspech/, s mladým družstvom so 6 novými hráčkami sme hrali SF EL tento rok. Podporujme prácu našich klubov, nehľadajme chyby a osobné spory. Vážme si každý dobrý výsledok, každú investíciu do volejbalu, každý jeden dobrý projekt. Rešpektujme históriu, ale pozerajme sa dopredu. Sme v našej krajine malý šport, s nízkym záujmom divákov, ale pozor na Slovan chodí 250 divákov, myslím si, že taký je u nás stav. Ľudí šport veľmi nezaujíma a náš žiaľ vôbec. Na finále EL v Nitre prišlo na ženy asi 400 divákov, na SF EL v Poprade asi 350, vo Fínsku plno a fandili, nehanbia sa a musím priznať, že vo všetkých okolitých krajinách je to inak. V SR a ČR nič moc. Škoda. Snáď sa to zlepší.

Tak na záver sumár, ktorý prosím začnime rešpektovať. Volejbalové súťaže v krajinách napríklad FIN, ČR, FRA, NEM, SUI, HUN, ROM sú na významne vyššej úrovni vo viacerých aspektoch, v mnohých kluboch sú rozpočty na úrovni 600, 700, 800 000 Euro a viac, vo viacerých týchto krajinách je šport aj život na významne vyššej úrovni a ak nie život, tak vo volejbale sú investície ani nepublikovateľné. Pripomenul by som ešte jednu malú krajinu Belgicko /to je tak isto od nás na dlho vzdialené/.

Otvorme oči, pracujme, vážme si mnohí, že môžeme robiť náš krásny šport, nespochybňujme úspech, hľadajme cesty a prajme si, konkurujme a bojujme o výsledky a honor, ale nezabúdajme na fakty, ktoré som spomenul.

Dával som a dávam volejbalu srdce, vášeň a energiu a systém a odbornosť. Sú indície, že moje pôsobenie v RD žien sa končí. V zásade je to ok, idú nové voľby, dnes sa ohlásili zmeny a novinky. Takže vážení delegáti, držte sa v záujme volejbalu a každé rozhodnutie treba prijať a rešpektovať. Volejbal potrebuje nový vietor, energiu, záujem, pevne verím, že aj RD žien bude mať adekvátne podmienky a možnosti na realizáciu v budúcich sezónach. V rankingu krajín CEV sme 16, v FIVB 35 miesto. Pozorne si hlavne v rebríčku CEV pozrite ktoré krajiny sú pred nami a za nami, aby sme vedeli dobre posúdiť, kam a patríme a, že máme bojovať o vylepšenie…..ale porovnajte si aj možnosti krajín a potenciál. /dodávam, že väčšina krajín pred nami hrá všetky vrcholné svetové podujatia a aj krajiny z Afriky, Ázie a Ameriky, ale my nie, preto body nemáme mať odkiaľ/

Máme nové vedenie a uvidíme aké budú kroky, rozhodnutia a projekt nášho športu…..

Marek Rojko | 26.10.2017 @ 23:16