Stav klubov, seniorské súťaže, profesionálny volejbal

Stav klubov, seniorské súťaže, profesionálny volejbal
Táto téma je celkovo pre mňa veľmi dôležitá, pretože v štruktúre celkového fungovania vo volejbale sa týka výstupu zo všetkých projektov talentovanej mládeže smerom do seniorských klubov a RD seniorov, ktoré v zásade tvoria kvalitu volejbalu nás. Platí, že bez seniorských klubov sa ťažko bude tvoriť systém výchovy hráčov a hráčok pre profesionálny volejbal s úspešnou tvorbou reprezentačných družstiev s cieľom adekvátnych výsledkov, ktoré majú do systému dotácií priniesť vyššiu sumu finančných prostriedkov do nášho športu. K významu a spôsobu dotačných mechanizmov som sa už venoval a teraz by som rád nastavil môj pohľad na stav našich seniorských klubov. Vo dvoch významných som pracoval a vo dvoch zahraničných tiež, preto môžem čisto a jasne pomenovať aktuálny stav.
V prvom rade by som rád zadefinoval, čo v praxi znamená profesionálny klub a na základe toho dávam jasný názor k porovnaniu. Profesionálny klub by mal mať nasledovné: – Infraštruktúru /hala, posilňovňa, Office, organizačné zabezpečenie, manažérske, administratívne/ – Personálne zabezpečenie realizačného tímu na plný úväzok aspoň 2 trénerov, úväzkový tréner na kondíciu a analýzy, team manažér – Organizačné zabezpečenie zápasov a podujatí vo forme spolupracujúcich úväzkových osôb – Zabezpečenie dopravy – Technické vybavenie k tréningovému procesu – Regenerácia – Materiálne vybavenie družstva – Marketingové, či mediálne zabezpečenie
Z uvedeného vyplýva veľa odpovedí a ja si vyberám iba tú časť odborného zabezpečenia profesionálneho družstva. Teda trénerov a členov RT. Bez nej sa o profesionálnej práci veľmi ťažko môžeme baviť. Štandardný tréningový režim v profesionálnom družstve si v zásade vyžaduje dvojfázový tréning pokrývajúci okrem tréningu techniky a taktiky aj kondičnú prípravu a regeneráciu, video analýzu. Pre takýto tréningový čas cca 16 – 18 hodín priamej práce s družstvom je potrebný RT zložený z trénerov profesionálov /plný pracovný úväzok na plnenie týchto základných noriem, to sa nedá robiť popri práci, akejkoľvek/ Vyžaduje si to organizáciu, regeneráciu, systém tréningu, prípravu na tréning a zápas.
Z toho čo som uviedol celkovo, takto funguje profesionálne zabezpečenie aspoň na odbornej úrovni. Prvá časť bola celkové zabezpečenie seniorského profesionálneho klubu, bez ohľadu na krajinu o ktorej by sme písali. K tomu je kľúčové, aby hráčsky káder mal aspoň 10 hráčov ci hracok a zabezpečil možnosť profesionálnej práce všetkých uvedených podmienok. Vtedy sa môžeme baviť o profesionálnom režime klubov.
Na základe poznania prostredia, týmto chcem upozorniť na aktuálny stav u nás. K popísanému zadaniu je potrebný rozpočet a haly a podobne. Vzhľadom na stav v našom športe, majú naše kluby minimálnu šancu byť reálne profesionálnymi v zmysle uvedených faktov. Preto patrí úcta tým, ktorí sa snažia aspoň časť zabezpečiť a realizovať a priblížiť svoj režim k profesionalite.

V našom klubovom volejbale je veľmi zložité definovať statusy klubov, trénerov a hráčov. Prevažná väčšina klubov má zložené svoje seniorské družstvá v kombinácii profesionáli, študenti, pracujúci a to na všetkých pozíciách aj hráčskych aj členov RT. Skúsim to zhrnúť:
Mužská EX:
Profesionálni tréneri /bez inej práce/: 4 tréneri + COP TN
Ženská EX:
6 tréneri + COP TN na seniorskej klubovej úrovni
Hráči veľmi orientačne:
Mužská EX:
Všetci cudzinci + v zásade v priemere 2 na klub /niekde viac, niekde menej a niekde nikto/ takže dávam číslo 20 možno. Ostatní sú pracujúci a študenti.
Ženská EX: cudzinky + 10. Ostatné hráčky študentky, alebo pracujúce

Z uvedených faktov vyplýva, že veľmi ťažko budú kluby plniť vyššie kritériá pre profesionálnu prácu. V praxi sa podarila na Slovensku jedna vec a to zapojenie študentov do režimu profesionálnej práce družstiev s vytvorením maximálneho možného objemu práce v tréningu za finančný príspevok /nie profesionálny plat/. Preto je táto téma zložitá a je nutné vyhodnotiť, že profesionálny volejbal v zásade u nás nie je.

Písal som o finančných aspektoch a dotačných mechanizmoch pre naše kluby. SVF nemá šancu okrem privátnych peňazí reálne podporiť systémovo fungovanie profesionálnych klubov ako by sme si to chceli. Z dotačných peňazí to nie je možné a privátnych peňazí je minimum. Nemáme dosah na štát, aby sme pomohli klubom s halami a inými podmienkami na zabezpečenie priestorov na tréning a zápas. Nemáme dosah systémovo na VÚC /pozrie si finančný rozpočet na šport/, nemáme šancu dostať sa k podpore seniorských klubov cez mestá /iba situačne a na mládež/

Život seniorských klubov stojí a padá na rozhodnutí súkromných osôb, ktoré do volejbalu dávajú svoje alebo privátne zdroje od obchodných partnerov. Zaplať pán boh za to. Čo je ale problém, je akým spôsobom sa situácia môže zlepšiť respektíve zmeniť. A to znamená jediná cesta je sa zamerať na najvyšší politický tlak pre systémovú podporu profesionálneho športu v našej krajine. Bez nej sa ťažko systémovo zmení nastavenie klubov nielen v našom športe. Druhý mechanizmus je prísun privátnych peňazí do nášho športu a významné navýšenie podpory súkromného sektoru. Myslím si, že v zásade sa stav mládežníckej podpory posúva už do slušných čísiel a ak bude pokračovať, budú zdroje, ktoré budú k dispozícii na profesionalizáciu mládežníckeho volejbalu u nás, čo bude zásadný krok k výchove a napredovaniu volejbalu, ale to neznamená, že sa nám významne posunie úroveň klubového seniorského volejbalu.

Predpoklad rozpočtu profesionálneho klubu v našich podmienkach je na úrovni 200 – 250 000 Euro na sezónu min. aby sa mohol klub považovať za profesionálny /min. 10 profesionálnych hráčov, 3 členovia RT, 16 – 18 hodín tréningovej práce/ a aj to v prípade priemernej kvality hráčov z cudziny.

Súťaže: ich kvalita a prípadne európske poháre, MEVZA a podobne významne súvisia s tým čo je v pohľadoch popísané, preto sa k tomu v kontexte o ktorom píšem ťažko dá vyjadriť. Pretože v našom hnutí v zásade hovoríme o polo profesionálnych a úprimne píšem že česť a vďaka za to. Naše kluby v tomto stave robia na hranici možností a v podmienkach, ktoré nemáme v rukách ani na SVF a ani oni. SVF má jednu možnosť a to je zásadný tlak, diplomacia a lobbing na celkové smerovanie športu v našej spoločnosti a to si dovolím tvrdiť, že bude trvať ešte dlho. Preto som písal o ČR či Nemecku, ktoré sa ťažko porovnávajú ale mohli by slúžiť ako dôležitá motivácia a ciele.

Moja súkromný pohľad:
Ak to je len trochu možné a súhlasíte s tým, že každý zápas v týždni by mal byť malý sviatok a play off väčší sviatok, aby sa postoj k organizácii zápasu stal možným krokom k vážnejšiemu volejbalu a zvýšeniu záujmu a atraktivity.

1. prezentácia zápasu v meste
2. dobrý hlásateľ a speaker
3. reklamné bannery
4. organizátori a ich spoločné oblečenie
5. pripravený kurt 1 hodinu pred zápasom
6. plagáty, FB výzva a prezentácia
7. informácie po zápase na svoje FB a weby a SVF
8. hlasy trénerov, fotky
9. ozvučenie a hudba cez zápas
10. vysielanie TV com
11. normálne vyzerajúce lavičky družstiev
12. svetelná tabuľa
13. dôstojné miesto pre skauta a novinárov
14. základný materiál k zápasu, súpisky a info o družstvách

Toto ja považujem za základnú formu prezentácie malého či väčšieho sviatku nášho športu. Som presvedčený, že štandardy pre každý zápas sa dajú slušne nastaviť tak, aby mali úroveň prezentácie na Extraligu, ktorú máme takú, ako si ju urobíme. Nájdime spôsob a formu na napredovanie aj tejto veci a som presvedčený, že sa touto cestou významne posunieme a nemala by závisieť od platov hráčov, trénerov, či celkového rozpočtu, ale postojom a snahou nás všetkých. Aj my sme mali svoje limity v PKO ale išli sme za skromné náklady na hranicu možností. Skúste, pôjde to isto. veľmi zaujímavé bolo moje poznanie v Nemecku, okolo družstiev pracuje množstvo dobrovoľníkov, ktorí sú hrdí na to, že môžu klubu pomôcť. Dostanú klubové tepláky a tričko a raz za 2 týždne prídu pomôcť so všetkým a to sú často nezamestnaní a to stavajú reklamy, taraflex a chystajú VIP, bufety a tribúny. Makačka a sú oddaní.

Marek Rojko | 13.3.2019 @ 13:49