Je tu koniec roku 2022 a bilancujeme

Máme tu vianočný čas a záver roku 2022.

Rozmýšľal som akým spôsobom by som vyhodnotil z pozície Prezidenta SVF celý tento rok. Rok plný všetkého. Bol aj dobre aj horšie. Bolo aj obdobie, ktoré volejbal bolelo, či už športovo, alebo aj inak. Nebudem menovať všetko čo sa udialo, to ste našli a nájdete v mojej správe o činnosti z konferencie v júni 2022 v Poprade. Nadviažem na to asi takto. Chcem poďakovať za prácu a činnosť v roku 2022 všetkým klubom v celom našom hnutí, trénerom, funkcionárom, rozhodcom, hráčom a hráčkam, deťom, či všetkým rodičom a priateľom nášho športu, novinárom, sponzorom či partnerom v kluboch aj na SVF Členom našich komisií, orgánov, radám a významné ďakujem patrí oblastným výborom, starajú sa o život v regiónoch, rozvoj a fungovanie. Úprimná vďaka za Váš prínos. Držte sa buďte zdraví.

V druhom rade chcem poďakovať kolegom na SVF. Až keď tu pracujete zistíte, že to nie je ľahká zodpovednosť. Navyše prísť a nahradiť niektorých pracovníkov, ktorí tu pracovali dlho, nie je jednoduché. Z rôznych pohľadov. Vojsť do nastavených vzťahov a zvykov a priniesť iný pohľad a filozofiu nebolo a nie je jednoduché. Trvá a to a aj my tu vnútri sme mali svoje procesy. Nikto nie je nenahraditeľný. Na druhej strane je to aj odvaha, urobiť osobné rozhodnutie a opustiť zvyky a pokoj a prísť pod tlak a pracovať pre náš šport. Denne prijať kritiku, bojovať s názormi a tlakom od hnutia, ľudí, funkcionárov, klubov trénerov, či rodičov. Potom ísť domov k rodinám a spracovať všetko, kde mnoho krát je podiel či vina na problémoch minimálna, alebo žiadna. Orientovať sa v celom systéme množstva informácií, vzťahov či predsudkov. Nie každý pracuje a vystupuje podľa predstáv tých druhých. Jedno treba prijať. Hnutie má právo na kritiku a tlak, pretože sme tu pre nich. Na druhej strane by som očakával aj korektnosť a spôsoby, ktoré následne motivujú a učia naprávať aj chyby. Tvorba vzťahov a akceptácia v hnutí je proces. Trvá dlho a nie vždy je ideálny. Viem, cítim a vnímam aj chyby nás na SVF, ale viem aj z dennej práce a objemu zodpovednosti, že som si vybral dobre a ak aj niekto pochybuje, je to jeho právo, ale pri hodnotení musí poznať súvislosti. V každom prípade, je potrebné aj chyby priznať a napraviť a poučiť sa. Viacerí kolegovia mali svoje príjemné obdobia a aj slabšie chvíle. Tak ako každý z nás, vrátane mňa. Preto k tejto téme len na záver. Nie sme stroje, nie sme neomylní a nemáme patent na rozum. Ale sme tu pre Vás, pracujeme, tvoríme a prerábame. Nie sme štátnou inštitúciou. Sme živý a dynamický prvok a nespíme. Možno niekedy nejdeme cestou ako by ste si niektorí predstavovali, ale jedno je isté. Držíme sa filozofie servisnej úlohy pre hnutie a pre úlohy, ktoré SVF má mať. Nie som naivný a ani mimo realitu. Akurát nie za všetko zlé môže SVF. Zvyk je vždy nájsť vinníka. Ale celé to je oveľa zložitejšie a sú veci kde dosah máme len minimálny. Inde zas významný. Tak hľadajme cestu spolupráce a nie deštrukcie, ako to bolo mnoho krát v posledných rokoch.

Z existenčného ohrozenia v hospodárení z jesene roku 2021 sme sa dostali do stabilnejšej aj keď nie zďaleka ideálnej situácie. Držíme deficit pod kontrolou a mierne sme ho znížili. Vyplatili sme starý dlh CEV z ME 2019, všetky staré záväzky ohrozujúce existenciu federácie a jeho zložiek. Dokonca SR SVF schválila rozpočet na rok 2023 na zasadnutí 7.12. čo je vlastne zázrak a možno prvý krát za dlhé roky. Upratali sme v administratíve a systéme práce na sekretariáte. Držíme hospodárenie ako sa dá aj keď to celé ešte potrvá. Podarilo sa nám zabezpečiť nových partnerov a niektorých spoluprácu aj predĺžiť. Táto časť sa nám posúva, len potrebujeme chápanie všetkých v hnutí a žiaľ aj trpezlivosť. Podarilo sa nám po 3 rokoch zorganizovať aj GALA, príjemné stretnutie so spoločenským statusom, oceneniami a sieňou slávy. Investovali sme významné prostriedky do propagácie finále SP v Komárne a spolu s klubom sme po 3 rokoch usporiadali úspešné podujatie, k čomu sa pridalo 5 TV finálových zápasov v play off na úrovni vysokého štandardu, teda taraflex, challenge, Led reklamy a pod. Po 3 rokoch sme mali 6 intenzívnych týždňov semifinálových a finálových turnajov M SR mládeže. Náročné a v jednej fáze už cez hranu, alebo chvalabohu zvládli to všetci. Kluby, OV SVF, tréneri aj deti, či rozhodcovia. Mali sme aj malú škvrnu a snáď už nebude a skončila aj disciplinárnym konaním. Verím, že sa to už nestane. Vyvrcholil nám play off aj s TV finále a myslím si, že dôstojne. Medzinarodne máme obrovsku osobnost. Juraj Mokry prekrocil už davno dimenziu našej úrovne. Ma charizmu, kvalitu, respekt a dlhodobo robi úžasne meno našej krajine. Vdaka Juraj, že ťa u nás máme.
Zvládli sme 3 rok po sebe aj seniorskú sériu v plážovom volejbale aj s finálovým vyvrcholením v Šamoríne. Ďakujem Miši aj Vladovi Trnkovi, že okrem organizácie finále prišli s myšlienkou GALA plážového volejbalu a spomienka po 30 rokoch organizácie beachu v SR bola príjemná a verím, že nový projekt rozvoja prinesie do budúcna v tomto olympijskom odvetví aj úspech. Treba aj trpezlivosť. Systémové veci trvajú dlho. Tápame a stojíme v seniorskej zložke reprezentácií v beachi a tam musíme urobiť veľa, ale nie len spôsobom daj peniaze a my to urobíme, ale prípravou zmysluplného zadania. Po novom roku príde aj tu k dôležitej pracovnej skupine. Musíme sa aj tam pohnúť. Beach je úžasný šport, má masívnu základňu, ale len v amatérskej a hobby verzii. Výkonnostný beach a kvalita si vyžaduje oveľa viac. Tak sa do toho pustime a aj to potrvá.

Prišla reprezentačná sezóna. Zlatá EL bola ťažká, oba výbery s omladenými hráčmi a hráčkami a pri ženách s novým realizačným tímom a hlavným trénerom. Prišlo obdobie kvalifikácie a vrchol súťažného roku 2022. Najprv muži, zložité a nakoniec neúspešné. Po dlhých rokoch sme nepostúpili na ME a to nás zabolelo, či už športovo, mediálne, alebo finančne. Nepríjemné. Prišli zmeny v realizačnom tíme a treba to prijať ako súčasť profesionálneho života a akceptovať. Aj to patrí k životu nášho športu. Na druhej strane musíme veci jasne pomenovať. Máme problémy a situácia je zlá. V mužskej zložke so základňou, počtom klubov v najvyššej súťaži, s počtami trénerov, či už na profesionálnej, alebo poloprofesionálnej úrovni. Máme ich málo. Kvalita trénerov je téma, ktorá je na dlhšiu diskusiu, ale tá je kľúčová pre budúcnosť. Máme problémy s nezáujmom o miesta reprezentačných trénerov chlapcov v mládeži. Aspoň v oblasti stred máme zvyšujúci sa počet klubov a je možné, že nám budúcnosť ukáže aj progres kvality. Celkovo máme v chlapčenskej zložke problém s podmienkami klubov, s objemom a obsahom práce s talentovanými hráčmi. Musíme v tomto pridať a všetci. My na SVF, kluby a všetci, ktorým na tom má a aj záleží. Smutný je fakt, že máme len 6 Extraligových klubov a jeden veľmi sporný s budúcnosťou a opäť chcem veriť, že Banská Bystrica a Nitra sa pridajú od nového súťažného ročníka. Ale bez zázemia klubov a ich 100% práce sa to ťažko môže podariť. Podaril sa jeden mimoriadny úspech a to je postup na ME U20 po 16 rokoch. Práca trénera Hiadlovského priniesla vyvrcholenie aj jeho práce v projekte v TN a aj s touto generáciou. Keď som bol v roku 2019 na finálovom turnaji MSR juniorov v Trenčíne, v hale bolo súčasne viac ako 15 dvojmetrových hráčov, takže si myslím že potenciál tam nejaký určite je. Len musíme lepšie pracovať,. Najprv vo veku 15 – 19 rokov a potom v prechode do seniorského veku, tam robíme najviac chýb. Taká je realita. Máme nového trénera pri reprezentácii mužov, z dôvodov, ktoré som už uviedol viackrát a boli prezentované. Chcem veriť, že to bude úspešná etapa. Musíme ale od teórie k realite. Z obleku to teplákov, od počítačov do haly.

Ženské reprezentačné družstvo malo nového hlavného trénera aj členov realizačného tímu. Počas celej sezóny bolo vidieť progres. Či už výkonnostný, alebo aj prejav, či vzťahy a celková prezentácia družstva, hráčok. Výsledkom bolo vyvrcholenie KME 2023 a vypredaná hala v Poprade s úspešným výsledkom proti ESP a 1. miesto v skupine. Paráda. V mládežníckych dievčenských reprezentáciách sme nemali prenikavý úspech, ale štart RD na EYOF bol veľkou skúsenosťou a 5. miesto dievčat je veľmi cenné. Súčasťou ženskej zložky je aj Extraliga a v starom ročníku sme mali v družstvách aj niekoľko zaujímavých cudziniek a mladých hráčok z mládežníckych projektov. Súčasný ročník je už iný. Niektoré družstvá nemajú takú kvalitu, ale na druhej strane máme 10 družstiev a je len na kluboch aby napredovali a neplakali nad rôznymi dôvodmi neúspechu. Celkovo máme v ženskej zložke významne viac mládeže, problémom je že po juniorskom veku máme veľký odliv hráčok a to je opäť problém, s ktorým musíme pracovať na úrovni klubov. To, že máme 10 klubov je správne, niekto sa môže pozrieť na to aké sú to kluby a akú majú kvalitu, ale dnes sme tu aj pre rozvoj a propagáciu nášho športu v rôznych regiónoch, tak to nenapádajme. Robíme si potom sami zle. Problém vidím, opäť aj v kvalite a objeme práce vo veku 15 – 19 rokov a prechode do seniorskej kategórie. Tam je kľúč k progresu.

Všeobecne sme na úrovni stratégie volejbalu pripravili za rok už dosť úprav a verím, že v prvom roku realizácie 2023 príde ku konkrétnym krokom. Upravili sme koncept talentovanej mládeže a prechádzame k systému hodnotenia klubov na odbornej úrovni a to novým kľúčom bodovania, ktorý jasne definuje výstupy práce až smerom k seniorským reprezentáciám. Podarilo sa zabezpečiť nový projekt podpory trénerského miesta cez FIVB a máme šéftrénera mládeže. Bude to dlhší proces práce a zapracovania, ale s tým sme počítali a verím, že bude mať efekty a význam priamo v práci s trénermi v kluboch a projektoch či reprezentáciách mládeže. Zaviedli sme nový projekt Trénerskej akadémie, v rozvoji pripravujeme Festival mládeže a verím, že to všetci nakoniec príjmu, po novom roku predstavíme projekt Partnerská škola, pripravujeme projekt kamzíkov a svišťov a hlavne projekt farebného volejbalu pre kategóriu 1 stupňa ZŠ. Je toho viac. Verím, že to bude progres a kombinuje proces zvýšenia kvality práce trénerov a klubov a aj rozvoj základne a propagáciu nášho športu. Inšpirovali sme sa v Čechách, sú nám blízky a nemáme rečovú bariéru.

V závere roku 2022 sme mali opäť aj kauzy konfliktu trénerov a rozhodcov. V zásade nič nové, ale na druhej strane aj toto svedčí o tom, že musíme všetky strany pracovať na sebe, na spôsoboch a komunikácii. Každý má nejakú rolu a akceptovať ju a pôsobiť kultúrne v tomto prostredí, si vyžaduje aj nadhľad a osobný rozmer. Predstavujem si, že aj rozhodcovská komunita pochopí, že sa musí naučiť otvorene komunikovať aj o problémoch a kvalite svojich rolí, o spôsobe hodnotenia a hlavne je potrebné zdieľať svoje procesy a nebyť tak tvrdo uzavretý. Tak ako kluby a tréneri musia nájsť mieru kritiky a hlavne nájsť spôsob komunikácie, ktorý prináleží 21 storočiu. Osobne som zažil v Nemecku rešpekt oboch strán, ktorý vyplýva zo statusu športu a oficiálnych rolí, ktoré obe strany prezentujú. To by som rád v nejakom príspevku aj uverejnil ako to tam v tejto oblasti prebieha.

Poslednou oblasťou v roku 2022 ktorú musím spomenúť, je informácia z MŠVVŠ, že volejbal aj ostatné kolektívne športy budú mať nižšiu dotáciu zo štátu pre rok 2023. Je to smutné a zasahuje to podporu celej našej členskej základne a mám obavu, že sa to stane trendom a smerovanie rozvoja kolektívnych športoch bude zasiahnuté masívne a môže zásadne ovplyvniť rozvoj nášho športu.

Na záver. Strešná organizácia SVF je ozdravená, udržuje stabilitu a má víziu. V odbornej časti sme pripravili zmysluplné úpravy, v rozvoji sme nastavili nové formáty. Inšpirovali sme sa bratmi v Čechách. Reprezentácia žien bude na ME 2023 vo veľmi dobrej skupine s nádejou na dobrý výsledok. Podporujeme nové mládežnícke projekty reprezentácií U22 a aj najmladších U17 a pod nimi ich nových nástupcov, organizujeme v januári KME U17 dievčat cez MEVZU, pripravujem opäť Super finále SP, GALA volejbalu a chcem veriť, že nové myšlienky prispejú k napredovaniu. V niektorých oblastiach sa odrazíme od dna a nalejeme si čistého vína. Máme problémy, svoje starosti. Niekde stagnujeme. Musíme sa odraziť a realizovať nové nastavenia s jediným cieľom. Rozvíjať náš milovaný šport a jeho zložky tak, aby sme o pár rokov mohli konštatovať, že nastal posun. Pod tieto kroky sa podpíšem a musíme ich zrealizovať a to napriek odporu, nie vždy súhlasu, frflaniu a spochybňovaniu. Je tam jeden zásadný rozdiel a to je reálna zodpovednosť. Tí, ktorí kritizujú majú na to právo, ale nemajú zodpovednosť vo všetkých súvislostiach a tak ich skôr vyzývam k spolupráci, ale nie na FB, ale v halách, telocvičniach a v realite.

Zároveň by som chcel požiadať všetkých Vás volejbalisti. Nekopírujme spôsoby z našej politiky, nájdime kultúrne spôsoby kritiky, komunikácie a hodnotení. Prijmime to, že volejbal nie je na tom dobre a musí zabrať, zabrať vo všetkom, každý od seba a úprimne. Volejbal má aj svetlé chvíle a tie zas treba oceniť a pripomínať, pretože motivujú ľudí, že vidia aj to dobré. Skúsme prijať aj fakt, že robíme chyby a všetci a dajme si ruku na srdce. Ak nepridáme všetci ruku k dielu a každý na svojej úrovni, ťažko sa pohneme. Volejbal bez klubov nebude. Ďakujem aj touto cestou majiteľom klubov, ich sponzorom, funkcionárom, že volejbal robíte, že ho držíte pri živote, že Vás kluby majú a prosím Vás o podporu a budúcnosť. Tak isto volejbal bez trénerov nebude lepší, bez energie a zanietenia nebude mať ducha a stratí identitu. Volejbal so zdravou federáciou bude lepší, bude mať základy a podstatu progresu. Volejbal bez spolupráce neprežije. Volejbal bez nových myšlienok a vízie nebude mať budúcnosť a bude úspešný a zaujímavý keď bude pracovať, žiť a dýchať „SPOLU PRE VOLEBAL“

Prajem všetkým volejbalistom zdravie, pokoj vo Vašich rodinách. Úspech, trpezlivosť, pokoru, ale odvahu a energiu na zvládnutie všetkého ťažkého čo nás v roku 2023 čaká. Priatelia, užite si sviatky a spomínajte na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Lebo nás strážia.

Marek Rojko | 21.12.2022 @ 09:34