Pohľad na MEVZU v ženskej zložke z čias pôsobenia v Doprastave

Ženská MEVZA je záchranou ženského volejbalu nás, prečo?

Ponúkam po čase už avizovaný pohľad na stredoeurópsku ligu žien /aj pod názvom SEL, alebo MEL/, ktorú zastrešuje Stredoeurópska volejbalová regionálna asociácia /MEVZA/, združujúca členské krajiny a to: SR, ČR, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko. Je to združenie, ktoré zabezpečuje pre reprezentačné výbery mládeže a klubové družstva pravidelnú konfrontáciu v tomto regióne, pre zvyšovanie a udržanie vyššej úrovne národných súťaží, tým samozrejme výchovu hráčok, či hráčov a ich kvalitnejšiu zápasovú a predtým aj tréningovú úroveň. Toľko na úvod. V minulosti sa táto súťaž volala Interliga a v zásade v nej pôsobili najlepšie družstvá z jednotlivých krajín. Bez akýchkoľvek pochýb je v ženskej zložke základným meradlom kvality a možností zlepšovania klubov a hráčok a následne lepší výber pre národné družstvá jednotlivých krajín. V posledných 4 sezónach sú účastníkmi MEVZY v klubovej súťaži v ženskej zložke 9 – 11 družstiev, minulý rok aj Majster ČR a v tomto roku pôvodne dve družstvá aj z Maďarska. /V súčasnosti jedno/ Zloženie jednotlivých družstiev sa v princípe každý rok obmieňa, ale v zásade každý účastník sa snaží hrať s čo najlepším možným kádrom. Pôsobí v nej množstvo cudziniek, či lepších alebo horších je to jedno, lebo vytvárajú zásadný tlak aj na domáce hráčky. Až na pár výnimiek, je každý aj ten najslabší účastník garantom toho, že hráčky a tréneri sú nútení poctivo sa pripravovať a nepodceniť nikoho. Platí pravidlo, že ak hráte zle s kýmkoľvek v MEL, nevyhráte. Musíte zachovať aspoň priemernú úroveň kvality. Všetci účastníci MEVZA sú minimálne 2 najlepšie družstvá z danej krajiny a všetci musia hrať Európske poháre. K tejto časti môjho príspevku by som rád nadviazal prečo je pre Slovenský ženský volejbal existenčná. Nemám záujem sa nikoho dotknúť ani ho kritizovať, skúsim byť vecný a objektívny. Všetky slovenské kluby, podotýkam, že všetky, majú zásadné finančné, personálne problémy. Nemáme haly a tréningové podmienky a ak áno, stojí to významné finančné náklady. Rozpočty na úrovni 30 tisíc euro ročne sú úplne bežné a pri viacerých kluboch som to aj dosť prehnal. S tým súvisí množstvo a úroveň hráčok v kluboch, ich možnosti tréningu /opakovaného a pravidelného/, profesionalita trénerov /profesionálov je u nás v SR v počte 6/, možnosť funkcionárov venovať sa klubovému životu naplno /profesionálov v kluboch je asi 2/ a dobrovoľníkov, ktorý budú kluby viesť k moderným fungujúcim subjektom s marketingom, reklamou, materiálnym, sociálnym a organizačným zabezpečením. Bavíme sa v kontexte možností a preto som uviedol tieto fakty.

Na základe toho čo som uviedol v predchádzajúcom texte, prichádzame k podstate veci a to je prečo je MEVZA pre ženský volejbal v SR existenčná. Neviem a to mám solídny prehľad o hráčkach v SR a ich kvalite, akou inou cestou sa dá dostať do RD žien a ako cez momentálne dva najlepšie kluby v SR a možno z časti z COP Nitra. Za posledné roky to inak nebolo a inak ani nemôže byť. Hráčky základných zostáv všetkých klub v SR sú pracujúce alebo študentky a ich možnosti, režim a tým aj kvalita nedosahuje úroveň RD žien, to sú fakty nie výhovorky a výmysly. K tomu sa pozrieme do zahraničia a je to ľahké.
Legionárky, ktoré môžu výkonnosťou nastúpiť do RD žien:
Smák /39 rokov/, Soares /30/, Bramborová, Hrončeková, Hatinová, Konečná, Viestová, Zburová /30/, Radosová, Frigmanská
K tomu môžeme priradiť perspektívne hráčky z RD JUN 92 a to Košová, Palgutová, Abrhámová, Crkoňová, Krišková, Smataníková, Drobňáková, Nikmonová a tým som v zásade skončil a ostávajú dôležité hráčky z najlepších klubov v SR a je ich tak 6.

Musím upozorniť, že to je všetko. Ak si odmyslím legionárky, všetky ostatné hráčky pôsobia až na libero Nikmonovú v súťaži MEVZA. Bolo tomu tak posledných 5 rokov a speje to k tomu, že tak bude aj v blízkej a to dlhšej dobe. Každoročne komunikujem s klubmi, trénermi a manažérmi na úrovni Európy a nik z nich sa o hráčku zo Slovenskej ženskej extraligy, či mimo širšej nominácie RD žien nebude zaujímať. Všetci naši partneri rešpektujú MEVZA ako slušnú úroveň súťaže a tam je nastavené naše vnímanie. Preto si myslím, že zachovanie MEVZY a podpora federácii pre kluby štartujúce v ženskej MEVZE je základnou existenčnou podstatou ženskej zložky u nás a to nehovorím o napredovaní. V prípade, že budeme nútení, alebo pritlačení MEVZU ako dlhodobú súťaž buď nehrať, alebo byť v nej zásadne obmedzovaní, musíme ešte viac znížiť rozpočty a nebudeme držať v kluboch najlepšie hráčky a profesionálky už vôbec nie, aby sme tým pár hráčkam nebránili vo vývoji a napredovaní. Nebude treba toľko trénovať, všetci môžeme ísť na amatérsky režim, bude stačiť. V posledných sezónach počúvame neobjektívne a amatérske názory, že MEVZA slúži iba pre potreby Rakúskeho volejbalu, no nesmieme podľahnúť takýmto zavádzaniam, MEVZA je záchranou aj nás. A len na ozrejmenie stavu ženského volejbalu v ostatných krajinách MEVZA, či už Slovinci, Chorváti a aj Maďari potvrdzujú, že úroveň ich ostatných družstiev je veľmi nízka a nevidia ani lepšie smerovanie ich volejbalu, preto si MEVZU chránia ako sa len dá. Urobme tak aj my. Potrebujeme k tomu aj média, či osvetu v denníkoch, tak všetci preto robme maximum.

Na záver ponúknem prehľad názorov jednotlivých klubov, ktoré sa k otázke podpory účastníkov MEL vyjadrili /sú to kópie mailov/ a to v samostatnom príspevku.

Bratislava 16.02.2012 Marek ROJKO

Marek Rojko | 16.2.2012 @ 09:37